Na Slovensku podľa oficiálnych štatistík ministerstva školstva študuje asi 2 072 detí s inou štátnou príslušnosťou, čo je cca pol percenta všetkých školopovinných detí. Možno aj Vy si poviete, že je to také malé percento, že sa tým nemusíme ani zaoberať. Veď stále sa snažíme nájsť spôsoby, ako efektívne vzdelávať a integrovať množstvo detí z vylúčených komunít, ktorých je oveľa viac. Skúsim Vám vysvetliť podstatný rozdiel. Tieto deti sú rozptýlené v školách v rôznych mestách a okresoch a na rozdiel od menšín, pre deti cudzincov nie je vypracovaná ucelená koncepcia pre ich výučbu slovenského jazyka. Tieto deti majú záujem o integráciu a chcú sa podeliť so svojimi rovesníkmi o radosti a trápenia, ktoré prežívajú v novom a často veľmi odlišnom prostredí. Je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako riešiť problém tak, aby bol tandem detí cudzincov a deti majoritného obyvateľstva pre obidve strany užitočný. Slovenské deti získajú skúsenosti s inou odlišnou kultúrou, pochopenie voči cudzincom, nové zážitky a priateľstvá a cudzinci zasa pocit domova.
Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR väčšina rodín prichádza z Ukrajiny, Srbska, Ruska a Vietnamu, viac ako 50% detí cudzincov navštevuje školy v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Do štatistík nie sú zahrnuté deti, ktoré majú slovenské občianstvo, pretože jeden z rodičov je občanom Slovenskej republiky. To je prípad mojich detí, alebo detí so slovenským občianstvom, ktoré dlhodobo žili v zahraničí, kde sa na zahraničných školách vzdelávali v inom jazyku a vrátili sa späť na Slovensko. Všetky tieto deti spája problém začleniť sa do vzdelávacieho procesu z dôvodu nepripravenosti škôl, ktoré majú neľahkú úlohu mentorov a na druhej strane z dôvodu bezradnosti rodičov, ktorí nevedia, ako majú reagovať na plač svojich detí.
Rodiny zo zahraničia prichádzajú za lepším životom hlavne kvôli deťom a preto sa snažia pomáhať a podporovať ich zo všetkých síl. Sú to veľmi často rodiny z blízkeho jazykového prostredia, ale sú to aj neslovanské deti, ktoré sú však schopné, ako špongia, vnímať cudzie jazyky, čo vytvára predpoklady na dobrú spoluprácu.
Bohužiaľ sa však stretávajú s viacerými prekážkami. Problém je v nepripravenosti škôl integrovať takéto deti, absencia štandardných postupov pre riaditeľov škôl ako zvládnuť celý proces, absencia učebníc a iných didaktických pomôcok pre deti cudzincov, aby zvládli prvotný problém, ktorým je jazyková bariéra. V práci sa stretávam aj s takým postupom integrácie dieťaťa, že škola zaradí dieťa do triedy, veľmi často o ročník nižšie a nechá dieťa bez znalosti základov slovenského jazyka navštevovať vyučovanie spolu s ostatnými deťmi len tak, bez prípravy, veď nech sa učí. Dieťa nedostáva známky a len počúva v kúte, do ktorého sa často skryje. Rodič sa dohodne s učiteľom na hodinách slovenčiny pre svoje dieťa, raz alebo dvakrát do týždňa, ktoré bežne hradí zo svojich financií a často nevie, že zo zákona sa pre deti cudzincov na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce kurzy štátneho jazyka, na ktoré má dieťa cudzinca nárok.
Dieťa, ktoré bolo zaradené o ročník nižšie je sklamané, nemá kamarátov, nevie komunikovať a často nechápe, čo také zlé urobilo, že sa ocitlo v kolektíve ako vyhnanec. Začína vzburu. Rodičia, ktorí na Slovensku nielen žijú, ale aj pracujú a podnikajú, popri riešení vlastných problémov, ako zabezpečiť rodinu v novom prostredí, musia riešiť aj problémy, ako zvládnuť celú situáciu tak, aby sa podarilo rodinu udržať. Tento stav má negatívny vplyv na vzťahy v rodine, ale aj na výkonnosť rodičov v zamestnaní, čím stráca nielen rodina, ale aj spoločnosť. A rovnako stráca aj škola, keďže v celkovom hodnotení žiakov takto zaradené deti cudzincov prepadávajú, a celá snaha sa vníma ako príliš komplikovaná a nie vždy úspešná. A tandem detí cudzincov a deti majoritnej spoločnosti nevyužíva svoj potenciál.
Čo potrebujeme? Určite systémové riešenie, ktoré jediné zvráti situáciu a zo šikovných detí nebudú vyhnanci, ale tí, ktorí posúvajú triedu dopredu. Vidím to ako potrebu, ktorú je treba riešiť v záujme všetkých.
Čo myslím pod tým systémovým riešením:
Všetky štyri body v súčasnosti chýbajú a v tom vidím problém.
Slováci sú veľmi pohostinný národ a skutočne majú radi deti. Rodina a deti sú jednou z prioritných hodnôt, ktoré vyznávajú. Vidím to v očiach mamičiek, ktoré sa plnohodnotne venujú svojim deťom počas materskej dovolenky, snažia sa popri všetkých povinnostiach stíhať aj záujmové aktivity svojich detí a ockovia, ktorí kočíkujú, lyžujú a popri materiálnom zabezpečovaní rodiny sa snažia tráviť čo najviac času aj so svojou rodinou. Preto dúfam, že problém absencie integračných mechanizmov pre deti cudzincov vzbudí väčší záujem verejnosti. Lekári, môj posledný článok, zjavne nevzbudil. Čo teda deti?
Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR väčšina rodín prichádza z Ukrajiny, Srbska, Ruska a Vietnamu, viac ako 50% detí cudzincov navštevuje školy v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Do štatistík nie sú zahrnuté deti, ktoré majú slovenské občianstvo, pretože jeden z rodičov je občanom Slovenskej republiky. To je prípad mojich detí, alebo detí so slovenským občianstvom, ktoré dlhodobo žili v zahraničí, kde sa na zahraničných školách vzdelávali v inom jazyku a vrátili sa späť na Slovensko. Všetky tieto deti spája problém začleniť sa do vzdelávacieho procesu z dôvodu nepripravenosti škôl, ktoré majú neľahkú úlohu mentorov a na druhej strane z dôvodu bezradnosti rodičov, ktorí nevedia, ako majú reagovať na plač svojich detí.
Rodiny zo zahraničia prichádzajú za lepším životom hlavne kvôli deťom a preto sa snažia pomáhať a podporovať ich zo všetkých síl. Sú to veľmi často rodiny z blízkeho jazykového prostredia, ale sú to aj neslovanské deti, ktoré sú však schopné, ako špongia, vnímať cudzie jazyky, čo vytvára predpoklady na dobrú spoluprácu.
Bohužiaľ sa však stretávajú s viacerými prekážkami. Problém je v nepripravenosti škôl integrovať takéto deti, absencia štandardných postupov pre riaditeľov škôl ako zvládnuť celý proces, absencia učebníc a iných didaktických pomôcok pre deti cudzincov, aby zvládli prvotný problém, ktorým je jazyková bariéra. V práci sa stretávam aj s takým postupom integrácie dieťaťa, že škola zaradí dieťa do triedy, veľmi často o ročník nižšie a nechá dieťa bez znalosti základov slovenského jazyka navštevovať vyučovanie spolu s ostatnými deťmi len tak, bez prípravy, veď nech sa učí. Dieťa nedostáva známky a len počúva v kúte, do ktorého sa často skryje. Rodič sa dohodne s učiteľom na hodinách slovenčiny pre svoje dieťa, raz alebo dvakrát do týždňa, ktoré bežne hradí zo svojich financií a často nevie, že zo zákona sa pre deti cudzincov na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce kurzy štátneho jazyka, na ktoré má dieťa cudzinca nárok.
Dieťa, ktoré bolo zaradené o ročník nižšie je sklamané, nemá kamarátov, nevie komunikovať a často nechápe, čo také zlé urobilo, že sa ocitlo v kolektíve ako vyhnanec. Začína vzburu. Rodičia, ktorí na Slovensku nielen žijú, ale aj pracujú a podnikajú, popri riešení vlastných problémov, ako zabezpečiť rodinu v novom prostredí, musia riešiť aj problémy, ako zvládnuť celú situáciu tak, aby sa podarilo rodinu udržať. Tento stav má negatívny vplyv na vzťahy v rodine, ale aj na výkonnosť rodičov v zamestnaní, čím stráca nielen rodina, ale aj spoločnosť. A rovnako stráca aj škola, keďže v celkovom hodnotení žiakov takto zaradené deti cudzincov prepadávajú, a celá snaha sa vníma ako príliš komplikovaná a nie vždy úspešná. A tandem detí cudzincov a deti majoritnej spoločnosti nevyužíva svoj potenciál.
Čo potrebujeme? Určite systémové riešenie, ktoré jediné zvráti situáciu a zo šikovných detí nebudú vyhnanci, ale tí, ktorí posúvajú triedu dopredu. Vidím to ako potrebu, ktorú je treba riešiť v záujme všetkých.
Čo myslím pod tým systémovým riešením:
- zrozumiteľný metodický pokyn pre riaditeľa školy s opisom stanovených postupov pre proces zaraďovania žiaka – cudzinca do vzdelávacieho systému;
- informačný leták v angličtine (prip. ukrajinčine, ruštine, srbštine a vietnamčine) o školskom systéme na Slovensku pre rodičov detí cudzincov;
- vytvorenie učebnice slovenčiny pre deti cudzincov pre úrovne A1 až B2 a jej verejná dostupnosť, absencia učebnice znamená zásadný problém pre učiteľov, rodičov aj deti;
- zriadenie portálov (ako to spravili v susednom Česku), ktorých cieľom je podpora vzdelávania pre deti s odlišným materským jazykom;
Všetky štyri body v súčasnosti chýbajú a v tom vidím problém.
Slováci sú veľmi pohostinný národ a skutočne majú radi deti. Rodina a deti sú jednou z prioritných hodnôt, ktoré vyznávajú. Vidím to v očiach mamičiek, ktoré sa plnohodnotne venujú svojim deťom počas materskej dovolenky, snažia sa popri všetkých povinnostiach stíhať aj záujmové aktivity svojich detí a ockovia, ktorí kočíkujú, lyžujú a popri materiálnom zabezpečovaní rodiny sa snažia tráviť čo najviac času aj so svojou rodinou. Preto dúfam, že problém absencie integračných mechanizmov pre deti cudzincov vzbudí väčší záujem verejnosti. Lekári, môj posledný článok, zjavne nevzbudil. Čo teda deti?
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk