Ukrajina nepúšťa cez hranice mužov vo veku 18 až 60 rokov, odchádzajú však ukrajinské ženy, vrátane zdravotníčok. Za jeden jediný týždeň sa nám ako Medzinárodnej asociácie lekárov na Slovensku prihlásili desiatky sestier, zubárok a lekárok. Na druhej stráne v nemocniciach na Ukrajine majú zdravotníci plné ruky práce, pracujú takmer bez prestávok a často bez zdravotníckych pomôcok a liekov. Najviac im chýbajú obväzy a materiál na šitie rán, aby dokázali ošetriť obrovský počet tržných rán.
Naozajstné prípady na Slovensku
Zubárka s dvomi maloletými deťmi aj so svojou kamarátkou, bezdetnou mladou zubárkou, si hľadajú ubytovanie v slovenskom meste, kde je nedostatok zubárov, aby sa mohli uplatniť vo svojom odbore aj na Slovensku. Nájsť si ubytovanie v meste, kde chýbajú zubári je však iba jedna stránka mince. Druhou je fakt, že náš systém neumožňuje zubárom nastúpiť na prípravnú stáž, a to v žiadnom kraji, teda ani v tom s nedostatkom zubárov. Sú im preto zbytočné informácie o tom, že v Detve, Krupine či Poltári je nedostatok zubárov, nedosahujú ani polovicu celoslovenského priemeru zubárov v prepočte na obyvateľstvo. A aj tí, ktorí tam pôsobia sú v preddôchodkovom (priemerný vek zubných lekárov v Banskobystrickom kraji je 54 rokov) či dôchodkovom veku (tretina).
Podobný problém majú aj ukrajinské zdravotné sestry. Stredoškolsky vzdelaná sestra s 20-ročnou praxou na intenzívnej starostlivosti prišla do Bratislavy s chorou mamou a 2 deťmi. Nakoniec prijme miesto upratovačky v školskom zariadení, kde sa aj ubytuje. Vraví, že utekala, aby zachránila deti a rodiča.
Naozajstné prípady na Ukrajine
Majiteľ siete súkromných nemocníc v zasiahnutej časti Ukrajiny (zahŕňa viac ako desať polikliník, nemocníc a pôrodníc) rieši akútny stav vo svojom rodnom meste. Rozmýšľa, ako môže pomôcť svojim vyše 400 lekárom, z ktorých polovica sa skrýva v pivniciach alebo zachraňuje svoje rodiny. Druhá polovica, napríklad chirurgovia a záchranári, robí bez prestávky, spánku a oddychu.
Ďalší riaditeľ štátnej nemocnice v Charkove sa snaží cez sociálne siete získať aspoň spotrebný materiál pre svoju nemocnicu a prosí s únavou, ale aj s odhodlaním v hlase, o zaslanie materiálnej pomoci v počte „toľko, koľko sa bude dať“.
Ako na to
Sme dva susedne štáty a medzi susedmi sa patrí vzájomne si pomáhať. Mohli by sme prijímať zdravotníkov z Ukrajiny do nášho systému s tým, aby nám pomohli ho trochu uvoľniť.
Mohli by sme tiež pomôcť chirurgom na Ukrajine. Napríklad by sme vedeli posielať zdravotnícke pomôcky a lieky, ktoré potrebujú k záchrane životov, ale aj prijímať vojakov na rehabilitácie či chronických pacientov alebo invalidov, aby sme im uvoľnili nemocnice pre vojakov.
Dnes sú na Ukrajine lieky a zdravotnícky materiál nesmierne potrebný. A získať ho nie je také nereálne, len treba odstrániť prekážky, ktoré sú na ceste do ukrajinských nemocníc.
A rovnako treba odstrániť prekážky, ktoré ležia ukrajinským lekárom, zubárom a ďalšiemu zdravotnému personálu na ceste do slovenských nemocníc.
Ak pomôžeme susedovi, pomôžeme aj sebe.
Zubárka s dvomi maloletými deťmi aj so svojou kamarátkou, bezdetnou mladou zubárkou, si hľadajú ubytovanie v slovenskom meste, kde je nedostatok zubárov, aby sa mohli uplatniť vo svojom odbore aj na Slovensku. Nájsť si ubytovanie v meste, kde chýbajú zubári je však iba jedna stránka mince. Druhou je fakt, že náš systém neumožňuje zubárom nastúpiť na prípravnú stáž, a to v žiadnom kraji, teda ani v tom s nedostatkom zubárov. Sú im preto zbytočné informácie o tom, že v Detve, Krupine či Poltári je nedostatok zubárov, nedosahujú ani polovicu celoslovenského priemeru zubárov v prepočte na obyvateľstvo. A aj tí, ktorí tam pôsobia sú v preddôchodkovom (priemerný vek zubných lekárov v Banskobystrickom kraji je 54 rokov) či dôchodkovom veku (tretina).
Podobný problém majú aj ukrajinské zdravotné sestry. Stredoškolsky vzdelaná sestra s 20-ročnou praxou na intenzívnej starostlivosti prišla do Bratislavy s chorou mamou a 2 deťmi. Nakoniec prijme miesto upratovačky v školskom zariadení, kde sa aj ubytuje. Vraví, že utekala, aby zachránila deti a rodiča.
Naozajstné prípady na Ukrajine
Majiteľ siete súkromných nemocníc v zasiahnutej časti Ukrajiny (zahŕňa viac ako desať polikliník, nemocníc a pôrodníc) rieši akútny stav vo svojom rodnom meste. Rozmýšľa, ako môže pomôcť svojim vyše 400 lekárom, z ktorých polovica sa skrýva v pivniciach alebo zachraňuje svoje rodiny. Druhá polovica, napríklad chirurgovia a záchranári, robí bez prestávky, spánku a oddychu.
Ďalší riaditeľ štátnej nemocnice v Charkove sa snaží cez sociálne siete získať aspoň spotrebný materiál pre svoju nemocnicu a prosí s únavou, ale aj s odhodlaním v hlase, o zaslanie materiálnej pomoci v počte „toľko, koľko sa bude dať“.
Ako na to
Sme dva susedne štáty a medzi susedmi sa patrí vzájomne si pomáhať. Mohli by sme prijímať zdravotníkov z Ukrajiny do nášho systému s tým, aby nám pomohli ho trochu uvoľniť.
Mohli by sme tiež pomôcť chirurgom na Ukrajine. Napríklad by sme vedeli posielať zdravotnícke pomôcky a lieky, ktoré potrebujú k záchrane životov, ale aj prijímať vojakov na rehabilitácie či chronických pacientov alebo invalidov, aby sme im uvoľnili nemocnice pre vojakov.
Dnes sú na Ukrajine lieky a zdravotnícky materiál nesmierne potrebný. A získať ho nie je také nereálne, len treba odstrániť prekážky, ktoré sú na ceste do ukrajinských nemocníc.
A rovnako treba odstrániť prekážky, ktoré ležia ukrajinským lekárom, zubárom a ďalšiemu zdravotnému personálu na ceste do slovenských nemocníc.
Ak pomôžeme susedovi, pomôžeme aj sebe.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk