To, že slovenské zdravotníctvo kolabuje, nie je už azda pre nikoho novinkou. Dôvodom však nie je iba nedostatok lekárov. Ešte akútnejší je nedostatok zdravotných sestier. Za posledné tri roky ich odišlo zo systému už takmer dvetisíc a ich veková štruktúra ukazuje pokračovanie tohto negatívneho trendu. „Ak by sme chceli mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín Európskej únie, musíme povedať, že nám v systéme chýba zhruba 15-tisíc sestier,“ píše v tlačovej správe ministerstvo zdravotníctva.
Pomôcť krvácajúcemu slovenskému zdravotníctvu by mohli ukrajinské zdravotné sestry, ktoré našli na Slovensku útočisko pred ruskou vojenskou agresiou. Žijú tu a chceli by tu aj pracovať, aby uživili seba a svoje deti. V našom systéme však stále chýbajú a ak kompetentní nezakročia, budú stále chýbať.
Opis problému na reálnom príklade
Aj Marianna prišla na Slovensko s dcérou kvôli vojne. Na Ukrajine pred vojnou pracovala ako vrchná sestra. Má podľa ukrajinských zákonov nižšie vysokoškolské vzdelanie sestry a mala aj adekvátne zamestnanie. Aj na Slovensku chcela pracovať, a nielen poberať štátne dávky. Preto podala žiadosť o uznanie vzdelania. Bolo jej uznané vzdelanie praktickej sestry aj keď má diplom medicínskej odbornej sesterskej školy v trvaní 2 roky a vysokoškolský diplom mladšieho špecialistu (bakalára) v trvaní dva a polroka. Podľa našich parametrov je tak len asistentkou a nie reálnou zdravotnou sestrou (pozri tabuľku nižšie). Ako praktická sestra sa nemôže zapísať ani do komory sestier ale medicínsko-technických pracovníkov. Mzda, ktorú teraz má, je asi 600 eur v čistom, čo jej nepokrýva ani základné potreby. „Ak by cieľovou rovinkou bolo získanie podobnej pozície, akú som zastávala na Ukrajine, určite by som šla do boja o uznanie mojej kvalifikácie. Aj keby to malo trvať tri roky. Ísť však do procesu, ktorý mi neumožní robiť prácu, na ktorú mám kvalifikáciu aj prax, považujem za nelogické. Rada by som robila prácu odbornej sestry, nie zdravotníckeho asistenta.“
Tabuľka: Ukrajinský systém vzdelávania sestier
Opis problému na reálnom príklade
Aj Marianna prišla na Slovensko s dcérou kvôli vojne. Na Ukrajine pred vojnou pracovala ako vrchná sestra. Má podľa ukrajinských zákonov nižšie vysokoškolské vzdelanie sestry a mala aj adekvátne zamestnanie. Aj na Slovensku chcela pracovať, a nielen poberať štátne dávky. Preto podala žiadosť o uznanie vzdelania. Bolo jej uznané vzdelanie praktickej sestry aj keď má diplom medicínskej odbornej sesterskej školy v trvaní 2 roky a vysokoškolský diplom mladšieho špecialistu (bakalára) v trvaní dva a polroka. Podľa našich parametrov je tak len asistentkou a nie reálnou zdravotnou sestrou (pozri tabuľku nižšie). Ako praktická sestra sa nemôže zapísať ani do komory sestier ale medicínsko-technických pracovníkov. Mzda, ktorú teraz má, je asi 600 eur v čistom, čo jej nepokrýva ani základné potreby. „Ak by cieľovou rovinkou bolo získanie podobnej pozície, akú som zastávala na Ukrajine, určite by som šla do boja o uznanie mojej kvalifikácie. Aj keby to malo trvať tri roky. Ísť však do procesu, ktorý mi neumožní robiť prácu, na ktorú mám kvalifikáciu aj prax, považujem za nelogické. Rada by som robila prácu odbornej sestry, nie zdravotníckeho asistenta.“
Tabuľka: Ukrajinský systém vzdelávania sestier
Na Slovensku existujú štyri sesterské odborné kvalifikácie nadobudnuté na území nečlenských štátov, ktoré sa dajú na Slovensku uznať:
V čom väzí problém, ak má Marianna vysokoškolský diplom? Na Ukrajine je od roku 2005 v platnosti Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS). ECTS umožňuje, aby kredity získané v jednej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania boli započítané do programu študovaného na inej škole. Je to ústredný nástroj Bolonského systému, ktorého cieľom je dosiahnuť lepšiu medzinárodnú porovnateľnosť vnútroštátnych systémov vzdelávania, čo mali aj Ukrajinci v Zákone o vysokom školstve, dokonca skôr ako Slováci.
Ukrajina však začala používať ECTS nielen na vysokých školách, ale aj na stredných a nastavila si proces započítania kreditov medzi strednými a vysokými školami. Niečo takéto na Slovensku nepoznáme. Zaujímavým marketingovým ťahom na Ukrajine je sesterská škola, ktorá školí „molodšich“ bakalárov na základe Nariadenia Ministerstva školstva Ukrajiny. Je to v našom ponímaní stredná odborná škola, ale na Ukrajine je to vysoká škola a trvá od 2 do 2,5 rokov. Ide o bakalárov, pri ktorých sa umožňuje zhromažďovanie kreditov z takzvaného 3. stupňa školy (lýcea a gymnázia).
Takže Ukrajina má takých mačkopsov…
U pediatrov sa to podarilo, treba sa inšpirovať
O probléme s nedostatkom zdravotných sestier som písala ešte v marci 2020. Skúmala som dôvody a navrhovala riešenie – poobzerať sa po zdravotných sestrách z krajín s rovnakým vzdelávacím systémom ako má Slovensko. Teda s vysokoškolským diplomom. Motivovať sme ich mohli prehľadným integračným systémom. Už vtedy som upozorňovala na to, že väčšina sestier na Ukrajine je len stredoškolsky vzdelaných a majú výrazne obmedzené možnosti uznania svojho vzdelania u nás. Ak by sa však prijali legislatívne zmeny, možnosti by boli.
Pre korektnosť treba povedať, že problém nevytvorilo Slovensko samotné. Jeho jadro leží v už popísanom nekompatibilite systému vzdelávania na Ukrajine a v krajinách EÚ.
Taký istý problém sme mali od roku 2016 s ukrajinskými pediatrami. Našťastie sa ho prednedávnom podarilo úspešne vyriešiť. Bola potrebná len vôľa zodpovedných a motivácia v podobe viac ako 30-tisíc detí odídencov navyše, ktoré už náš zdravotný systém nedokázal zvládnuť. Rovnako, ako pri sestrách, problém bol v odlišnosti systému prípravy. Kým na Ukrajine existujú okrem lekárskych fakúlt aj samostatné pediatrické fakulty, podobne ako to malo aj Slovensku do roku 1993. Vďaka legislatívnemu mostíku sa podarilo zosúladiť oba systémy.
Štatistiky ukazujú pravdu
Veľa som počula ako sa všetko lepší, ako sú už dobre nastavené integračné mechanizmy. Veď pred rokom bola schválená aj dlho diskutovaná a aj mnou podporovaná odborná dočasná stáž. Trvala som na tom, aby sestry boli jej súčasťou. Dnes sa s radosťou pozerám na štatistiky pri lekároch, ako sa to rozbehlo. So smútkom však konštatujem, že sestrám sme procesy nenastavili.
Tú je oficiálna odpoveď MZ o aktuálnom počte stážistov v našom systéme
- Sestra (vysokoškolské vzdelanie), bakalár v trvaní min. 3 roky
- Sestra (vyššie odborné vzdelanie), stredoškolské vzdelanie v trvaní 4 roky
- Praktická sestra – asistent, stredoškolské vzdelanie v trvaní min. 2 roky
- Pôrodná asistentka, len vysokoškolské vzdelanie.
V čom väzí problém, ak má Marianna vysokoškolský diplom? Na Ukrajine je od roku 2005 v platnosti Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS). ECTS umožňuje, aby kredity získané v jednej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania boli započítané do programu študovaného na inej škole. Je to ústredný nástroj Bolonského systému, ktorého cieľom je dosiahnuť lepšiu medzinárodnú porovnateľnosť vnútroštátnych systémov vzdelávania, čo mali aj Ukrajinci v Zákone o vysokom školstve, dokonca skôr ako Slováci.
Ukrajina však začala používať ECTS nielen na vysokých školách, ale aj na stredných a nastavila si proces započítania kreditov medzi strednými a vysokými školami. Niečo takéto na Slovensku nepoznáme. Zaujímavým marketingovým ťahom na Ukrajine je sesterská škola, ktorá školí „molodšich“ bakalárov na základe Nariadenia Ministerstva školstva Ukrajiny. Je to v našom ponímaní stredná odborná škola, ale na Ukrajine je to vysoká škola a trvá od 2 do 2,5 rokov. Ide o bakalárov, pri ktorých sa umožňuje zhromažďovanie kreditov z takzvaného 3. stupňa školy (lýcea a gymnázia).
Takže Ukrajina má takých mačkopsov…
U pediatrov sa to podarilo, treba sa inšpirovať
O probléme s nedostatkom zdravotných sestier som písala ešte v marci 2020. Skúmala som dôvody a navrhovala riešenie – poobzerať sa po zdravotných sestrách z krajín s rovnakým vzdelávacím systémom ako má Slovensko. Teda s vysokoškolským diplomom. Motivovať sme ich mohli prehľadným integračným systémom. Už vtedy som upozorňovala na to, že väčšina sestier na Ukrajine je len stredoškolsky vzdelaných a majú výrazne obmedzené možnosti uznania svojho vzdelania u nás. Ak by sa však prijali legislatívne zmeny, možnosti by boli.
Pre korektnosť treba povedať, že problém nevytvorilo Slovensko samotné. Jeho jadro leží v už popísanom nekompatibilite systému vzdelávania na Ukrajine a v krajinách EÚ.
Taký istý problém sme mali od roku 2016 s ukrajinskými pediatrami. Našťastie sa ho prednedávnom podarilo úspešne vyriešiť. Bola potrebná len vôľa zodpovedných a motivácia v podobe viac ako 30-tisíc detí odídencov navyše, ktoré už náš zdravotný systém nedokázal zvládnuť. Rovnako, ako pri sestrách, problém bol v odlišnosti systému prípravy. Kým na Ukrajine existujú okrem lekárskych fakúlt aj samostatné pediatrické fakulty, podobne ako to malo aj Slovensku do roku 1993. Vďaka legislatívnemu mostíku sa podarilo zosúladiť oba systémy.
Štatistiky ukazujú pravdu
Veľa som počula ako sa všetko lepší, ako sú už dobre nastavené integračné mechanizmy. Veď pred rokom bola schválená aj dlho diskutovaná a aj mnou podporovaná odborná dočasná stáž. Trvala som na tom, aby sestry boli jej súčasťou. Dnes sa s radosťou pozerám na štatistiky pri lekároch, ako sa to rozbehlo. So smútkom však konštatujem, že sestrám sme procesy nenastavili.
Tú je oficiálna odpoveď MZ o aktuálnom počte stážistov v našom systéme
Na záver ešte pridávam štatistiku počtu sestier.
Riešenie
Naším spoločným cieľom by mal byť dostať odborníkov v systému na základe ich skutočných znalostí a skúseností. Tá odlišnosť sa môže vyriešiť uznaním časti štúdia cez kredity, ktoré na Ukrajine majú európsky základ. Tiež stojí za úvahu, či by sa neoplatilo spraviť poldenné stredné školy pre zahraničných absolventov, ktorí by popri štúdiu mohli brigádovať ako pomocní zdravotnícky personál v zdravotníckych alebo sociálnych zariadeniach ale aby mali v cieľovej rovinke možnosť uznania svojej špecializácie ako sestry.
Dakujem za pomoc v príprave článku Anzhele Kirichuk, ktorá je ukrajinskou právničkou s pobytom na Slovensku.
Naším spoločným cieľom by mal byť dostať odborníkov v systému na základe ich skutočných znalostí a skúseností. Tá odlišnosť sa môže vyriešiť uznaním časti štúdia cez kredity, ktoré na Ukrajine majú európsky základ. Tiež stojí za úvahu, či by sa neoplatilo spraviť poldenné stredné školy pre zahraničných absolventov, ktorí by popri štúdiu mohli brigádovať ako pomocní zdravotnícky personál v zdravotníckych alebo sociálnych zariadeniach ale aby mali v cieľovej rovinke možnosť uznania svojej špecializácie ako sestry.
Dakujem za pomoc v príprave článku Anzhele Kirichuk, ktorá je ukrajinskou právničkou s pobytom na Slovensku.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk