Všade počujeme o podpore malých a stredných podnikov a že majú výrazný, až 70%, podiel na tvorbe HDP Slovenska. Ako to funguje medzi cudzincami-podnikateľmi? Aj v ich prípade väčšina prichádza na Slovensko ako malé a stredne podniky.
Cudzinci – podnikatelia sú pritom znevýhodnenou skupinou podnikateľov. Neovládajú slovenčinu tak dobre ako Slováci, nepoznajú mentalitu a často nemajú správne kontakty na to, aby práve ich nápad prerazil na trhu. Ale toto všetko ľudia zo zahraničia vedia prekonať, veď často majú z domovskej krajiny skúsenosti a financie, a sú aj dostatočne cieľavedomí.
Zákon o pobyte cudzincov im ale ihneď po prvom obnovení pobytu nastavuje tvrdé obmedzenia. Majú zostať len tí, ktorí si už v prvom roku podnikania v s. r. o. zarobia minimálne 12 305 eur po zdanení alebo minimálne 4 102 eur, ak sú to podniky zahraničnej osoby (označenie pre cudzincov-živnostníkov). Dosť striktné podmienky, ale OK, veď nech zostanú najlepší a s tým sú podnikatelia-cudzinci stotožnení. Nebránia sa, veď prichádzajú do nového štátu a musia plniť všetky podmienky.
Na to, aby takýto odhodlaný cudzinec prišiel podnikať na Slovensko, potrebuje získať pobyt za účelom podnikania. Často aj v prípade, ak účel preukáže rozhodnutím valného zhromaždenia o zvolení za konateľa alebo živnostenským listom v prípade podniku zahraničnej osoby. Cudzinecká polícia si vyžiada podnikateľsky plán a to ihneď s povinnými prílohami, čo sú podpísané zmluvy, objednávky a faktúry.
Na ministerstve majú čas
Ako to vyzerá v praxi? Napríklad zahraničný divadelný súbor (a teraz sa začína skutočný príbeh!) má dopredu mať naplánované vystúpenia, zazmluvniť ich a dokumenty odovzdať na kontrolu policajtom, ktorí všetko toto majú poslať na ministerstvo hospodárstva. Povedzme, že sa to stalo a rezervovali zopár podujatí na vianočné sviatky, veď vtedy je najviac práce. Doložili pritom všetko, čo chceli správne orgány a to aj nad rámec zákona. Myslíte si, že vyhoveli ministerstvu hospodárstva?
Nestalo sa, Vianoce už sú za nami a vystúpenia sa nekonali. Nikoho tie stanovené termíny nezaujímali, vôbec sa ich štátne úrady nesnažili stihnúť, aj keď o to žiadal jeden z objednávateľov zo Slovenska. Prečo? Ministerstvo hospodárstva vraj na odpoveď nemá lehotu a stále sa im nepozdávali dokumenty ako hodnoverné, tak preto logicky neodpovedali.
Stop prílevu mozgov
A čo taký ITčkár, ktorý už podniká a ide ako ďalší konateľ do existujúcej spoločnosti, ktorá v roku 2017 a aj v roku 2018 dosiahla zisk 40 000 € a každý rok zaplatila daň z príjmu vyše 8 000 € Veď tým pádom ministerstvo hospodárstva má potvrdenie o podnikateľskej činnosti čierne na bielom.
Myslite si, že takýto podnikateľ je v záujme SR? Zdá sa že nie… Veď on ako ITčkár nemá zmluvy, má si ich zabezpečiť od spoločností Amazon a Google, s ktorými spolupracuje. Ako je možné, že v skutočnom živote takéto zmluvy nie sú, pýta sa ministerstvo hospodárstva? Pretože v IT svete to tak funguje, odpovie ITčkár. Výsledok vyznieva ako vtip, vysokoškolský vzdelaný ITčkár už čaká neuveriteľný ROK na pobyt, a to VRAJ máme na udelenie pobytu 90-dňovú lehotu. Priznám sa, ospravedlnila som sa mladému šikovnému ITčkárovi za stav na Slovensku a povedala som mu, že Slovensko má otvorené dvere skôr manuálnym pracovníkom ako ITčkárom a lekárom.
Poznám aj prípad svetovo uznávaného ekonóma, pričom pri vyhľadávaní jeho mena Google uvádza 146-tisíc výsledkov. Ten čaká od júna a má prerušené konanie, – podľa zákona do zodpovedania predbežnej otázky, v realite – kľudne aj navždy, teda kým neodpovie MH.
Potrebujeme systémové riešenie
Hodnotím ekonomické prostredie pre príchod malých a stredných podnikateľov na Slovensku ako choré. Čo potrebujeme? Určite systémové riešenie, ktoré jediné zvráti túto neutešenú situáciu, ktorá nevyhovuje nikomu.
Čo myslím tým systémovým riešením:
Mrzí ma stav, ktorý je na Slovensku. Strácame kvalitných podnikateľov s financiami a nápadmi, ale prijímame manuálnych pracovníkov, ktorým sme nastavili podmienky príchodu tak, že vedia nastúpiť do práce ihneď po podaní žiadosti o pobyt, keďže to umožňuje náš súčasný stav. Nedávno sme stratili podnikateľa z Arménska, ktorý podával žiadosť na pobyt v februári 2018 a kvôli čakaniu bez lehôt sa toho vzdal a odišiel do iného štátu. Bol to vzdelaný a slušný pán so skúsenosťami, s prostriedkami a s jasnou víziou toho, v čom a ako chce na Slovensku podnikať. Bohužiaľ, zdá sa, že vízia riadenej a prospešnej imigrácie pre Slovensko v našej krajine chýba.
O Slovensku sa často hovorí ako o lacnej montážnej dielni, čo mohlo byť vhodné tak pred 20 rokmi, ako spoločnosť sme sa ale odvtedy mali a mohli pohnúť ďalej. Skutočnosť je však taká, že my, teda vláda, naďalej robíme všetko pre to, aby sme tou montážnou dielňou aj naďalej ostali. Z hľadiska imigrácie to znamená zjednodušovanie prílevu nekvalifikovaných zamestnancov a naopak skomplikovanie možnosti zahraničným podnikateľom prísť na Slovensko, tvoriť tu pracovné miesta a platiť dane.
Cudzinci – podnikatelia sú pritom znevýhodnenou skupinou podnikateľov. Neovládajú slovenčinu tak dobre ako Slováci, nepoznajú mentalitu a často nemajú správne kontakty na to, aby práve ich nápad prerazil na trhu. Ale toto všetko ľudia zo zahraničia vedia prekonať, veď často majú z domovskej krajiny skúsenosti a financie, a sú aj dostatočne cieľavedomí.
Zákon o pobyte cudzincov im ale ihneď po prvom obnovení pobytu nastavuje tvrdé obmedzenia. Majú zostať len tí, ktorí si už v prvom roku podnikania v s. r. o. zarobia minimálne 12 305 eur po zdanení alebo minimálne 4 102 eur, ak sú to podniky zahraničnej osoby (označenie pre cudzincov-živnostníkov). Dosť striktné podmienky, ale OK, veď nech zostanú najlepší a s tým sú podnikatelia-cudzinci stotožnení. Nebránia sa, veď prichádzajú do nového štátu a musia plniť všetky podmienky.
Na to, aby takýto odhodlaný cudzinec prišiel podnikať na Slovensko, potrebuje získať pobyt za účelom podnikania. Často aj v prípade, ak účel preukáže rozhodnutím valného zhromaždenia o zvolení za konateľa alebo živnostenským listom v prípade podniku zahraničnej osoby. Cudzinecká polícia si vyžiada podnikateľsky plán a to ihneď s povinnými prílohami, čo sú podpísané zmluvy, objednávky a faktúry.
Na ministerstve majú čas
Ako to vyzerá v praxi? Napríklad zahraničný divadelný súbor (a teraz sa začína skutočný príbeh!) má dopredu mať naplánované vystúpenia, zazmluvniť ich a dokumenty odovzdať na kontrolu policajtom, ktorí všetko toto majú poslať na ministerstvo hospodárstva. Povedzme, že sa to stalo a rezervovali zopár podujatí na vianočné sviatky, veď vtedy je najviac práce. Doložili pritom všetko, čo chceli správne orgány a to aj nad rámec zákona. Myslíte si, že vyhoveli ministerstvu hospodárstva?
Nestalo sa, Vianoce už sú za nami a vystúpenia sa nekonali. Nikoho tie stanovené termíny nezaujímali, vôbec sa ich štátne úrady nesnažili stihnúť, aj keď o to žiadal jeden z objednávateľov zo Slovenska. Prečo? Ministerstvo hospodárstva vraj na odpoveď nemá lehotu a stále sa im nepozdávali dokumenty ako hodnoverné, tak preto logicky neodpovedali.
Stop prílevu mozgov
A čo taký ITčkár, ktorý už podniká a ide ako ďalší konateľ do existujúcej spoločnosti, ktorá v roku 2017 a aj v roku 2018 dosiahla zisk 40 000 € a každý rok zaplatila daň z príjmu vyše 8 000 € Veď tým pádom ministerstvo hospodárstva má potvrdenie o podnikateľskej činnosti čierne na bielom.
Myslite si, že takýto podnikateľ je v záujme SR? Zdá sa že nie… Veď on ako ITčkár nemá zmluvy, má si ich zabezpečiť od spoločností Amazon a Google, s ktorými spolupracuje. Ako je možné, že v skutočnom živote takéto zmluvy nie sú, pýta sa ministerstvo hospodárstva? Pretože v IT svete to tak funguje, odpovie ITčkár. Výsledok vyznieva ako vtip, vysokoškolský vzdelaný ITčkár už čaká neuveriteľný ROK na pobyt, a to VRAJ máme na udelenie pobytu 90-dňovú lehotu. Priznám sa, ospravedlnila som sa mladému šikovnému ITčkárovi za stav na Slovensku a povedala som mu, že Slovensko má otvorené dvere skôr manuálnym pracovníkom ako ITčkárom a lekárom.
Poznám aj prípad svetovo uznávaného ekonóma, pričom pri vyhľadávaní jeho mena Google uvádza 146-tisíc výsledkov. Ten čaká od júna a má prerušené konanie, – podľa zákona do zodpovedania predbežnej otázky, v realite – kľudne aj navždy, teda kým neodpovie MH.
Potrebujeme systémové riešenie
Hodnotím ekonomické prostredie pre príchod malých a stredných podnikateľov na Slovensku ako choré. Čo potrebujeme? Určite systémové riešenie, ktoré jediné zvráti túto neutešenú situáciu, ktorá nevyhovuje nikomu.
Čo myslím tým systémovým riešením:
- Zrušenie Metodického pokynu MH SR z roku 2017, ktorý nie je prístupný cudzincom a má dosť výrazné medzery v jeho uplatňovaní.
- Stanovenie jasných podmienok v zákone o pobyte cudzincov, nie v metodických pokynoch.
- Stanovenie jasných lehôt na odpoveď zo strany MH a spoluprácu s cudzincami alebo s ich zákonnými zástupcami pri rozhodovaní o žiadosti.
- Podpora zo strany SBA, ktorá má na starosti podporu malých a stredných podnikateľov.
Mrzí ma stav, ktorý je na Slovensku. Strácame kvalitných podnikateľov s financiami a nápadmi, ale prijímame manuálnych pracovníkov, ktorým sme nastavili podmienky príchodu tak, že vedia nastúpiť do práce ihneď po podaní žiadosti o pobyt, keďže to umožňuje náš súčasný stav. Nedávno sme stratili podnikateľa z Arménska, ktorý podával žiadosť na pobyt v februári 2018 a kvôli čakaniu bez lehôt sa toho vzdal a odišiel do iného štátu. Bol to vzdelaný a slušný pán so skúsenosťami, s prostriedkami a s jasnou víziou toho, v čom a ako chce na Slovensku podnikať. Bohužiaľ, zdá sa, že vízia riadenej a prospešnej imigrácie pre Slovensko v našej krajine chýba.
O Slovensku sa často hovorí ako o lacnej montážnej dielni, čo mohlo byť vhodné tak pred 20 rokmi, ako spoločnosť sme sa ale odvtedy mali a mohli pohnúť ďalej. Skutočnosť je však taká, že my, teda vláda, naďalej robíme všetko pre to, aby sme tou montážnou dielňou aj naďalej ostali. Z hľadiska imigrácie to znamená zjednodušovanie prílevu nekvalifikovaných zamestnancov a naopak skomplikovanie možnosti zahraničným podnikateľom prísť na Slovensko, tvoriť tu pracovné miesta a platiť dane.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk