Článok vznikol dnes po 30 km behu a možno nebude až tak o športe ako o pocitoch, ktoré vyvoláva vo mne beh a rada sa o to podelím. Je to jedna z možnosti, aby každý jednotlivec prekonal dôsledky koróny, ktoré má každý z nás. Viem, že každému vyhovuje niečo iné, ale pokúsim sa, aby som v článku ukázala jeden zo spôsobov a to na svojom príklade.
Ako som začala
Vždy som cvičila a šport beriem ako samozrejmosť, ale skúsenosti s behom som mala predtým minimálne. Zmenilo sa to asi začiatkom roka. Začala som behať, keď bola situácia spúšťačom a vyzeralo to ako z filmu Forest Gamp. Po behu sa mi ale situácia javila ako vzdialenejšia a začala som rozumne premýšľať ako sa nevzdať. Teraz behám denne a cítim sa vyrovnaná ako nikdy predtým. Hoci nemám teraz svoje najlepšie obdobie, s behom sa to dostáva do normálu až mám viac energie to riešiť a viem, že sa to vyrieši.
Prečo behám
Viem sa veľmi tešiť ale aj veľmi ťažko prežívam, keď vidím nespravodlivosť, alebo ma niekto alebo niečo sklame. Neviem sa bezmocne pozerať na nefunkčné veci, ktoré majú dopad na ľudí a zvlášť na deti. Nejako počas koronakrízy sa to ale začalo hromadiť. Na svojom blogu píšem o verejných veciach a priznám sa, že bolo toho viac aj mimo verejného sektora. Venujem sa prilákaniu zahraničných investícii na Slovensko a keď som na stretnutí s predstaviteľmi štátu počúvala aké je Slovensko rajom na zemi, šla som ihneď na polmaratón, aby som sa schladila.
Zahraničné spoločnosti majú problém doviesť na Slovensko svoj manažment, keďže konzuláty neprijímajú žiadosti na prvý pobyt. Vyhadzujeme podnikateľov, keďže asi SISka rozbehla nejaký svoj projekt a nikto nevie aký. Zahraničným zdravotníkom sme tak skomplikovali život počas koróny, že aj tých pár čo zostalo sa vracia domou alebo sa zariadilo medzi upratovačky. S radosťou deportujeme zahraničných zamestnancov, ktorých sme sem lákali, keď sme ich potrebovali a teraz ich vyhadzujeme, keďže ich už nepotrebujeme a to aj spolu s deťmi, ktorých horko ťažko dostali na slovenské školy. Poznám prípad 700 agentúrnych zamestnancov z Ukrajiny, ktorých prepustili z dna na deň zo známej automobilky ale aj taký menší prípad, ktorým sa pýši polícia na svojej stránke. Mala som obdobia, že som nevedela, či mám zachraňovať podnikanie alebo ľudí v podniku, ale aj mimo neho, klientov alebo pomôcť ich deťom prekonať komplikácie spojene s koronou alebo si dať pozor na svoje deti. Rozhodla som sa, že treba riešiť všetko a to s maximálnym odhodlaním. Som rada, že beh mi na to dáva energiu. Podľa mňa nemôžeme povedať, že budeme sa venovať len jednej veci, keď v skutočnosti je to prepojené.
Na záver
Koróna je krásne obdobie rôznych zistení a možností, ktoré nemá obdobu. Musíme byť vytrvalí a brať komplikácie len ako niečo dočasné. Beh v tom môže byť veľmi nápomocný. Polmaratón na schladenie alebo 30 kilometrov na reštart odporúčam. Viem, že aj pár kilometrov môže stačiť len to skúste, začať treba vždy len prvým krokom. Každý z Vás môže prekonať dôsledky koróny, ale treba si nájsť ten správny spôsob a nemusí to byť beh ale napríklad prechádzka alebo riešenie hlavolamov. Zdá sa, že ja som ten svoj našla.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk