Pred 7 rokmi postavilo Slovensko neprekonateľné bariéry pre príchod zahraničných zdravotníkov, lekárov a sestier. Čím sa prítok odborníkov zo zahraničia na roky zastavil. Vo veľkom sa problém ukázal počas vojny na Ukrajine.
Vo zvýšenom počte začali prichádzať zdravotníci (ako aj pacienti) a nevedeli sa u nás uplatniť. A to v časoch, keď sa Slovensko borí s nedostatkom zdravotníckeho personálu! Balík zákonov Lex Ukrajina, ktorý bol prijatý mesiac po začiatku vojny a mal ukončiť obdobie byrokratických prekážok pri príchode zdravotníkov zo zahraničia, nevyriešil celý problém. Hoci, aj tie malé zmeny k lepšiemu považujeme za dobrý prvý krok. Treba však už začať robiť ďalšie…
Čo by malo nasledovať? Aké byrokratické nezmysly komplikujú naplnenie strategických cieľov do budúcna?
Byrokratické nezmysly
Výkon zdravotníckeho povolenia je regulované povolanie a preto je na jeho výkon potrebné uznanie vzdelania – diplomu, na ktoré sa roky žiadal apostille. Ide o overenie podpisu a odtlačku pečiatky na verejnej listine za účelom jej použitia v niektorom zo zmluvných štátov tzv. Haagského dohovoru. Je to inými slovami pečiatka navyše, ktorá potvrdzuje, že napríklad na diplome lekára je podpis zodpovednej osoby a tým pádom ide o pravý diplom. Od 1. 6. 2022 sa z procesu uznávania dokumentov táto požiadavka odstránila (pravosť ukrajinských dokladov už vieme overiť aj online РЕЄСТР документів про освіту | ЄДИНА ДЕРЖАВНА ЕЛЕКТРОННА БАЗА з ctпитань ОСВІТИ (edbo.gov.ua)). Avšak, táto byrokratická prekážka sa odstránila len na Ministerstve školstva a nie napríklad na ministerstve zdravotníctva, komorách alebo ministerstve zahraničných vecí. Stretla sa s tým gynekologička z Charkova, od ktorej ministerstvo zdravotníctva žiada vo svojom rozhodnutí z 18.10.2022 na základe § 37 Zákona o poskytovateľoch osvedčenú kópiu dokladu o špecializácii a to nehovorim o počte dokumentov (vid foto dole). Apostille sa v prípade osvedčení o špecializácii vydáva v meste, kde zdravotník pôsobil. V tomto príklade v Charkove. Preto originál dokumentu úplne zbytočne prednedávnom putoval zo Slovenska do Charkova, kde je veľká pravdepodobnosť jeho straty. Pani doktorka požiadala ministerstvo zdravotníctva o predĺženie lehoty. Zatiaľ však nemôže vykonávať prax gynekologičky u konkrétneho zamestnávateľa na východe Slovenska.
Čo by malo nasledovať? Aké byrokratické nezmysly komplikujú naplnenie strategických cieľov do budúcna?
Byrokratické nezmysly
Výkon zdravotníckeho povolenia je regulované povolanie a preto je na jeho výkon potrebné uznanie vzdelania – diplomu, na ktoré sa roky žiadal apostille. Ide o overenie podpisu a odtlačku pečiatky na verejnej listine za účelom jej použitia v niektorom zo zmluvných štátov tzv. Haagského dohovoru. Je to inými slovami pečiatka navyše, ktorá potvrdzuje, že napríklad na diplome lekára je podpis zodpovednej osoby a tým pádom ide o pravý diplom. Od 1. 6. 2022 sa z procesu uznávania dokumentov táto požiadavka odstránila (pravosť ukrajinských dokladov už vieme overiť aj online РЕЄСТР документів про освіту | ЄДИНА ДЕРЖАВНА ЕЛЕКТРОННА БАЗА з ctпитань ОСВІТИ (edbo.gov.ua)). Avšak, táto byrokratická prekážka sa odstránila len na Ministerstve školstva a nie napríklad na ministerstve zdravotníctva, komorách alebo ministerstve zahraničných vecí. Stretla sa s tým gynekologička z Charkova, od ktorej ministerstvo zdravotníctva žiada vo svojom rozhodnutí z 18.10.2022 na základe § 37 Zákona o poskytovateľoch osvedčenú kópiu dokladu o špecializácii a to nehovorim o počte dokumentov (vid foto dole). Apostille sa v prípade osvedčení o špecializácii vydáva v meste, kde zdravotník pôsobil. V tomto príklade v Charkove. Preto originál dokumentu úplne zbytočne prednedávnom putoval zo Slovenska do Charkova, kde je veľká pravdepodobnosť jeho straty. Pani doktorka požiadala ministerstvo zdravotníctva o predĺženie lehoty. Zatiaľ však nemôže vykonávať prax gynekologičky u konkrétneho zamestnávateľa na východe Slovenska.
Foto: doklady k uznaniu špecializácie gynekológa
Ministerstvo školstva je prvým kontaktným bodom v prípade integrácie zdravotníkov zo zahraničia, ale zďaleka nie je jediným. Prečo zodpovední, keď majú dobrú snahu uľahčiť proces príchodu odborníkov zo zahraničia neprelustrujú celú cestu lekára-sestry-zubára-farmaceuta na Slovensku?
Ďalšie príklady byrokratických nezmyslov
Na to, aby sa napríklad ukrajinská praktická sestra po úspešne absolvovanej dočasnej stáži vedela osamostatniť, teda robiť výkon bez dohľadu dohliadajúcej praktickej sestry, musí spraviť odbornú skúšku v slovenskom jazyku, ktorá je drahá a náročná. Keď ju zvládne, zistí, že ju naše predpisy nepovažujú za zdravotnú sestru a nemôže sa prihlásiť ani do komory sestier, keďže je z nej na Slovensku len metodicko-technicky zamestnanec. Skoro všetky sestry z Ukrajiny majú stredoškolské vzdelanie a kvôli rozdielom v systémoch vzdelania, aj keď v praxi robia na Ukrajine viac úkonov, ktoré na Slovensku patria lekárom (napríklad očkovanie), môžu pracovať len ako zdravotnícke asistentky.
Ak v prípade sestier z Ukrajiny ide skôr o sklamanie, v prípade lekárov o balík nezmyslov. Po skúške s užernickými poplatkami sa totiž lekár dozvedá, že pri zápise do komory potrebuje nielen požiadať ministerstvo o potvrdenie o uznanej kvalifikácii lekára, ale aj o doložku právoplatnosti. To žiada komora od zahraničných lekárov pri povinnej registrácii v komore po skúške. Asi komora neverí pravosti slovenských dokumentov, a tak aj v rámci Slovenska žiada ďalšie vyššie overenie, a to spolu so súdnym prekladom diplomu a registrom trestov z domovskej krajiny, čo už vyzerá akoby si z ukrajinských lekárov niekto uťahoval. Dôvod je ten, že pri uznaní vzdelania (diplomu) Ministerstvu školstva SR sa diplom s prekladom odovzdáva, prípadne sa vôbec nežiada súdny preklad (napríklad z ruštiny alebo angličtiny) a stačí vlastný preklad. Súdny preklad na Slovensku stojí veľa peňazí a je otázne, či ten preklad komora bude čítať, veď si už zabezpečila právoplatnú notársky overenú kópiu rozhodnutia Ministerstva školstva SR. A to im nestačí?
V prípade lekárov, ktorí potrebujú vízum na prekročenie hranice Blog N: To fakt nepotrebujeme sestry a lekárov? (dennikn.sk), aby sa osobne stretli so zamestnávateľmi a preukázali na pracovnom pohovore svoje schopnosti máme tiež duplicitnú potrebu preukázať diplom a nostrifikáciu a to na konzulátoch (Ministerstvo zahraničných veci) a na oddeleniach cudzineckej polície (Ministerstvo vnútra).
Strategické ciele a logika
V novembri som bola na konferencii zorganizovanej World bank s názvom Ľudské zdroje v zdravotníctve, kde Slovensko nazvali púšťou. Hovorili sme o štatistikách, ktoré všetci aj tak ovládajú a nemusím to tu spomínať, ale boli navrhnuté aj úkony, ktoré treba spraviť na základe skúseností z iných štátov. Boli tam príklady dobrej praxe a to nielen z rozvinutých štátov, ale napríklad aj z Kazachstanu. Máme na to, aby sme zmenili stav aj na Slovensku.
Treba urobiť zmeny v nasledujúcich oblastiach: vzdelanie, profesijný rozvoj, organizácia práce, task sharing, atraktívne pracovné prostredie, zdravé pracovné prostredie, digitalizácia, databázy a to celé by mal samozrejme zastrešiť štát. Rada by som upozornila na špecifiká pri zahraničných zdravotníkoch, keďže majú odlišné potreby. Napríklad, keď ide o vzdelávanie, treba myslieť na potrebu jazykovej prípravy, ak ide o profesijný rozvoj, tak treba s nimi odkomunikovať ako, kam a za aké obdobie sa môžu dostať, ako v horeuvedenom prípade stredoškolských sestier z Ukrajiny. Strácame ich.
Ministerstvo školstva je prvým kontaktným bodom v prípade integrácie zdravotníkov zo zahraničia, ale zďaleka nie je jediným. Prečo zodpovední, keď majú dobrú snahu uľahčiť proces príchodu odborníkov zo zahraničia neprelustrujú celú cestu lekára-sestry-zubára-farmaceuta na Slovensku?
Ďalšie príklady byrokratických nezmyslov
Na to, aby sa napríklad ukrajinská praktická sestra po úspešne absolvovanej dočasnej stáži vedela osamostatniť, teda robiť výkon bez dohľadu dohliadajúcej praktickej sestry, musí spraviť odbornú skúšku v slovenskom jazyku, ktorá je drahá a náročná. Keď ju zvládne, zistí, že ju naše predpisy nepovažujú za zdravotnú sestru a nemôže sa prihlásiť ani do komory sestier, keďže je z nej na Slovensku len metodicko-technicky zamestnanec. Skoro všetky sestry z Ukrajiny majú stredoškolské vzdelanie a kvôli rozdielom v systémoch vzdelania, aj keď v praxi robia na Ukrajine viac úkonov, ktoré na Slovensku patria lekárom (napríklad očkovanie), môžu pracovať len ako zdravotnícke asistentky.
Ak v prípade sestier z Ukrajiny ide skôr o sklamanie, v prípade lekárov o balík nezmyslov. Po skúške s užernickými poplatkami sa totiž lekár dozvedá, že pri zápise do komory potrebuje nielen požiadať ministerstvo o potvrdenie o uznanej kvalifikácii lekára, ale aj o doložku právoplatnosti. To žiada komora od zahraničných lekárov pri povinnej registrácii v komore po skúške. Asi komora neverí pravosti slovenských dokumentov, a tak aj v rámci Slovenska žiada ďalšie vyššie overenie, a to spolu so súdnym prekladom diplomu a registrom trestov z domovskej krajiny, čo už vyzerá akoby si z ukrajinských lekárov niekto uťahoval. Dôvod je ten, že pri uznaní vzdelania (diplomu) Ministerstvu školstva SR sa diplom s prekladom odovzdáva, prípadne sa vôbec nežiada súdny preklad (napríklad z ruštiny alebo angličtiny) a stačí vlastný preklad. Súdny preklad na Slovensku stojí veľa peňazí a je otázne, či ten preklad komora bude čítať, veď si už zabezpečila právoplatnú notársky overenú kópiu rozhodnutia Ministerstva školstva SR. A to im nestačí?
V prípade lekárov, ktorí potrebujú vízum na prekročenie hranice Blog N: To fakt nepotrebujeme sestry a lekárov? (dennikn.sk), aby sa osobne stretli so zamestnávateľmi a preukázali na pracovnom pohovore svoje schopnosti máme tiež duplicitnú potrebu preukázať diplom a nostrifikáciu a to na konzulátoch (Ministerstvo zahraničných veci) a na oddeleniach cudzineckej polície (Ministerstvo vnútra).
Strategické ciele a logika
V novembri som bola na konferencii zorganizovanej World bank s názvom Ľudské zdroje v zdravotníctve, kde Slovensko nazvali púšťou. Hovorili sme o štatistikách, ktoré všetci aj tak ovládajú a nemusím to tu spomínať, ale boli navrhnuté aj úkony, ktoré treba spraviť na základe skúseností z iných štátov. Boli tam príklady dobrej praxe a to nielen z rozvinutých štátov, ale napríklad aj z Kazachstanu. Máme na to, aby sme zmenili stav aj na Slovensku.
Treba urobiť zmeny v nasledujúcich oblastiach: vzdelanie, profesijný rozvoj, organizácia práce, task sharing, atraktívne pracovné prostredie, zdravé pracovné prostredie, digitalizácia, databázy a to celé by mal samozrejme zastrešiť štát. Rada by som upozornila na špecifiká pri zahraničných zdravotníkoch, keďže majú odlišné potreby. Napríklad, keď ide o vzdelávanie, treba myslieť na potrebu jazykovej prípravy, ak ide o profesijný rozvoj, tak treba s nimi odkomunikovať ako, kam a za aké obdobie sa môžu dostať, ako v horeuvedenom prípade stredoškolských sestier z Ukrajiny. Strácame ich.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk