O dôležitosti prístupu k zdravotnej starostlivosti asi nemusíme hovoriť, veď je to jedným zo základných práv človeka. Bohužiaľ však stále máme na Slovensku situácie, kedy je tento prístup obmedzený a to nie len kvôli nedostatku zdravotníkov ale skôr z dôvodu nastavenia zdravotného poistenia a prístupu zdravotných poisťovní, hlavne tej štátnej. Reč je hlavne o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ktorí nemusia pre poisťovňu znamenat len náklady ale môžu tvoriť aj zaujímavé príjmy.
Systémy zdravotného poistenia vo svete
V EÚ fungujú dva poistné systémy: národného zdravotného poistenia (tzv. Bismarckov model) a systém štátneho zdravotníctva. Práve Bismarckov model sa využíva na Slovensku a v Česku ale je typický pre Holandsko, Nemecko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a postkomunistické štáty vo východnej a strednej Európe. Ide o povinné poistenie každého občana s príspevkom do fondu zdravotných poisťovní a následná úhrada lekárom a nemocniciam za poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Systém štátneho poistenia bol uplatňovaný v socialistických krajinách (do roku 1990 aj v Československu) a vznikol v Sovietskom zväze pred druhou svetovou vojnou. Trochu modifikovaná podoba je uplatňovaná doteraz vo Veľkej Británii, Taliansku, Portugalsku, Španielsku, Grécku, Írsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Austrálii, Kanade a ďalších štátoch. Reprezentuje najrozšírenejší model štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov. Je to integrovaný model štátneho zdravotníctva, ktoré je plne financované z daní obyvateľov a štát je garantom zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov. Vo svete poznáme aj tretí liberálny systém zdravotnej starostlivosti, v ktorom neexistuje univerzálna dostupnosť služieb zdravotníctva pre všetkých občanov a povinné príspevky resp. povinné poistenie pre zdravotnú starostlivosť pre občanov nie je stanovené. Z vyspelých krajín sa uplatňuje len v USA.
Ekonomická funkcia poisťovní a zdravotníctva
Zdravotníctvo plní v spoločnosti nie len humánne, ale aj ekonomické funkcie. Ekonomická úroveň sa často posudzuje od úrovne zdravotných služieb a stavu zdravia obyvateľstva čo má evidentný vplyv na ekonomickú silu spoločnosti. Možnosti vstupu do systému zdravotného poistenia určuje Zákon o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z.z., ktorý rozlišuje osoby s trvalým pobytom v SR a osoby bez povolenia na trvalý pobyt v SR a tým pádom cudzinec z krajín mimo EÚ sa nie vždy môže zapojiť do systému verejného zdravotného poistenia v SR, aj ak by si to veľmi želal. Najväčšou skupinou, ktorá sa tak nachádza mimo zákona o zdravotnom poistení sú zahraniční študenti z tretích krajín, ktorí by ale z ekonomického hľadiska v dobe demografickej krízy mohli by byť pre spoločnosť zaujímaví. V praxi to však ju úplne ináč. Na Slovensku máme asi 20 tisíc zahraničných študentov a veľa z nich nemá žiadnu prevenciu ani lekára, keďže nemajú kartičku poistenca. (Iné prípady som opísala ešte v roku 2020 tu a od vtedy sa počet cudzincov v kategóriách enormne zvýšil.)
Český model zdravotnej starostlivosti
Historicky Česko má veľmi podobný systém ako je na Slovensku ale majú ho dobre nastavený, pretože jednoducho vytvorili ponuku k existujúcemu dopytu a spravila to práve najväčšia Všeobecná zdravotní pojišťovna České republiky a ďalšie poisťovni ČR to nasledovali. Ta ponuka bola navyše vytvorená nie len pre študentov ale aj pre cudzincov so zlúčením rodiny alebo pre cudzincov v období nezamestnanosti alebo tehotné ženy. Dobrým marketingovým ťahom sú aj možnosti výberu STANDART/EXCLUSIVE/PLUS, ktoré sa prispôsobujú finančným možnostiam zahraničných študentov. STANDART vychádza napríklad 5680 Kč = 224 euro/rok
Všeobecná zdravotná poisťovňa na Slovensku dosť zaspala dobu ale ak by teraz nastavila podmienky pre zahraničných študentov podobne ako je to v Čechách, tak by vedela získať dodatočné peniaze a štát by vedel s týmto poistením aktívne narábať podľa aktuálnej potreby (znižovať, zvyšovať ale aj zrušiť poistenie pre konkrétne kategórie občanov – napríklad vojnových študentov z Ukrajiny, ich máme asi 10 tisíc). Máme jednu štátnu poisťovňu a mala by to spraviť práve ona, a nie Union alebo Dôvera.
Takto to robí napríklad Česko
Na Slovensku niečo podobné ponúka len UNION
ale ich ponuka pre študentov je rovnaká ako aj pre všetkých iných cudzincov, čo je to vždy prekvapenie, keďže na stránke sa to neukáže pri zadaní parametrov ale len po vypísaní formulára. Táto ponuka je čisté komerčná a je založená len na tvorbe zisku a nezohľadňuje verejný záujem, ako by to mohla a mala robiť štátna poisťovňa. Nie je predsa záujem žiadneho štátu aby mladí ľudia, ktorí sa rozhodli v ňom študovať, nemali možnosť normálneho a férového prístupu do systému zdravotnej starostlivosti.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk