Po prvom celoštátnom kole testovania si premiér Igor Matovič všimol Karli z Texasu, dobrovoľníčku Nadeždu z Moskvy, Uljanu z Ľvova alebo aj Jelenu z Charkova. Náhoda?
Pekne im na svojom profile vo Facebooku poďakoval, čo bolo naozaj veľmi milé a úprimné a ako sám povedal patrí sa to. Je to zmena, náhoda alebo len jeho typický marketing?
V celoslovenskom testovaní pomáhali zahraniční zdravotníci a dobrovoľníci po celom Slovensku a nezáležalo na tom, či súhlasia alebo nesúhlasia so daným testovaním obyvateľstva. Viacerí chceli pomôcť, aby podporili slovenských zdravotníkov, ktorí majú toho veľa aj bez víkendového testovania. Majú krásne zážitky a viackrát som počula, že si naozaj užili dobrovoľníctvo v spoločnosti skvelých ľudí oddaných svojej profesii.
Nemocnice, lekárske a iné medicínske asociácie dlhodobo upozorňujú na nedostatok zdravotníckeho personálu, ktorý sa v týchto ťažkých časoch len a len prehlbuje. Zahraniční zdravotníci sú jedným z riešení, ale toto riešenie je považované v našom štáte za tabu. Písala som o zahraničných zdravotníkoch ešte pred korónou, pokračujem v tom aj počas pandémie. Keď sa ma pýtajú na zlepšenie stavu, tak odpoviem, že bohužiaľ sa to všetko skôr skomplikovalo ako naopak. Zahraniční zdravotníci sú pre tento štát neviditeľní.
Prečo to tak je?
Žaloba zo strany EÚ o uznanie odborných kvalifikácii
Problém je v tom, že od roku 2016 začala na Slovensku platiť novela európskej smernice č. 2005/36/ES a napriek tomu, že už vtedy tu chýbal zdravotnícky personál, smernicu sme zaviedli s hornou hranicou prísnosti bez toho, aby boli pripravené praktické mechanizmy na odbornú prípravu a rozsah činností. Predmetná zmena bola zavedená do nášho právneho poriadku najmä zákonom č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a vzťahuje sa okrem iného na uznávanie dokladov vydaných podľa právnych predpisov členského štátu alebo tretieho štátu. Teraz Európska komisia žaluje Slovenskú republiku na Súdnom dvore EÚ pre nedodržiavanie legislatívy EÚ. Komisia eviduje zo strany SR nedodržiavanie predpisov, pokiaľ ide o usadenie (kompenzačné opatrenia za podstatné rozdiely v odbornej príprave občanov EÚ), dočasné poskytovanie služieb (ťažkosti pri poskytovaní služieb v prípade odborníkov z členských štátov, ktoré neregulujú povolanie), koordináciu minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a rozsah činností, čo sa týka najmä architektov, veterinárov, lekárov, zdravotných sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek a lekárnikov. Takže ku zahraničným lekárom z EÚ máme rovnaký prístup ako k odborníkom mimo EÚ. Radšej im nedovolíme pracovať na našom území, veď čo ak im umožnime vykonávať niečo, čo nám nedajbože skomplikuje život. Neberieme to ako pomoc.
Príchod lekárov z EÚ a mimo EÚ
Bohužiaľ nemôžeme očakávať, že na Slovensko vo veľkom začnú chodiť lekári a zdravotníci zo Západnej Európy. Aj keď sa to môže stáť. Teoreticky. Poznám lekára z Talianska, ktorý má slovenskú manželku a presťahoval sa sem kvôli nej. Nie kvôli práci, ale kvôli Slovenke. Hoci by ako absolvent lekárskej fakulty v EÚ mal mať automatické uznanie vzdelania, užil si zoznámenie sa s byrokratickým systémom typu berlínsky múr aj on. Je to ale kvapka v mori, ak to porovnám s lekármi zo štátov mimo EÚ, ktorí majú iný typ uznania kvalifikácie, podobne aj sestry. Slovensko zháňa anestéziológov a pediatrov, ale pravdou je, že ich sem z krajín mimo EÚ nevieme dostať ani v prípade ak by sme veľmi chceli.
Položme si nasledujúce otázky
Predseda vlády SR Igor Matovič si zahraničných zdravotníkov a dobrovoľníkov na testovaní všimol a, keďže som optimistka, chce sa mi veriť, že ľad sa pomaly ale isto začína topiť a situácia sa bude len zlepšovať. Čo iné nám zostava, len dúfať v lepšie. Veď horšie to byť nemôže.
Pekne im na svojom profile vo Facebooku poďakoval, čo bolo naozaj veľmi milé a úprimné a ako sám povedal patrí sa to. Je to zmena, náhoda alebo len jeho typický marketing?
V celoslovenskom testovaní pomáhali zahraniční zdravotníci a dobrovoľníci po celom Slovensku a nezáležalo na tom, či súhlasia alebo nesúhlasia so daným testovaním obyvateľstva. Viacerí chceli pomôcť, aby podporili slovenských zdravotníkov, ktorí majú toho veľa aj bez víkendového testovania. Majú krásne zážitky a viackrát som počula, že si naozaj užili dobrovoľníctvo v spoločnosti skvelých ľudí oddaných svojej profesii.
Nemocnice, lekárske a iné medicínske asociácie dlhodobo upozorňujú na nedostatok zdravotníckeho personálu, ktorý sa v týchto ťažkých časoch len a len prehlbuje. Zahraniční zdravotníci sú jedným z riešení, ale toto riešenie je považované v našom štáte za tabu. Písala som o zahraničných zdravotníkoch ešte pred korónou, pokračujem v tom aj počas pandémie. Keď sa ma pýtajú na zlepšenie stavu, tak odpoviem, že bohužiaľ sa to všetko skôr skomplikovalo ako naopak. Zahraniční zdravotníci sú pre tento štát neviditeľní.
Prečo to tak je?
Žaloba zo strany EÚ o uznanie odborných kvalifikácii
Problém je v tom, že od roku 2016 začala na Slovensku platiť novela európskej smernice č. 2005/36/ES a napriek tomu, že už vtedy tu chýbal zdravotnícky personál, smernicu sme zaviedli s hornou hranicou prísnosti bez toho, aby boli pripravené praktické mechanizmy na odbornú prípravu a rozsah činností. Predmetná zmena bola zavedená do nášho právneho poriadku najmä zákonom č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a vzťahuje sa okrem iného na uznávanie dokladov vydaných podľa právnych predpisov členského štátu alebo tretieho štátu. Teraz Európska komisia žaluje Slovenskú republiku na Súdnom dvore EÚ pre nedodržiavanie legislatívy EÚ. Komisia eviduje zo strany SR nedodržiavanie predpisov, pokiaľ ide o usadenie (kompenzačné opatrenia za podstatné rozdiely v odbornej príprave občanov EÚ), dočasné poskytovanie služieb (ťažkosti pri poskytovaní služieb v prípade odborníkov z členských štátov, ktoré neregulujú povolanie), koordináciu minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a rozsah činností, čo sa týka najmä architektov, veterinárov, lekárov, zdravotných sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek a lekárnikov. Takže ku zahraničným lekárom z EÚ máme rovnaký prístup ako k odborníkom mimo EÚ. Radšej im nedovolíme pracovať na našom území, veď čo ak im umožnime vykonávať niečo, čo nám nedajbože skomplikuje život. Neberieme to ako pomoc.
Príchod lekárov z EÚ a mimo EÚ
Bohužiaľ nemôžeme očakávať, že na Slovensko vo veľkom začnú chodiť lekári a zdravotníci zo Západnej Európy. Aj keď sa to môže stáť. Teoreticky. Poznám lekára z Talianska, ktorý má slovenskú manželku a presťahoval sa sem kvôli nej. Nie kvôli práci, ale kvôli Slovenke. Hoci by ako absolvent lekárskej fakulty v EÚ mal mať automatické uznanie vzdelania, užil si zoznámenie sa s byrokratickým systémom typu berlínsky múr aj on. Je to ale kvapka v mori, ak to porovnám s lekármi zo štátov mimo EÚ, ktorí majú iný typ uznania kvalifikácie, podobne aj sestry. Slovensko zháňa anestéziológov a pediatrov, ale pravdou je, že ich sem z krajín mimo EÚ nevieme dostať ani v prípade ak by sme veľmi chceli.
Položme si nasledujúce otázky
- Prečo nezrušíme úžernícke poplatky za skúšku (665 € až 1 064 €) plus ďalších 100 € za uznanie vzdelania, keď vraj potrebujeme lekárov?
- Prečo sme zrušili všetky skúšky pre zahraničné sestry v roku 2020, keď vieme že nám ich chýba 15 tisíc. Až tak veľmi nechceme, aby k nám prišli?
- Prečo nemáme žiadnu prípravu pre zahraničných zdravotníkov, zato máme pre nich množstvo umelých prekážok?
Predseda vlády SR Igor Matovič si zahraničných zdravotníkov a dobrovoľníkov na testovaní všimol a, keďže som optimistka, chce sa mi veriť, že ľad sa pomaly ale isto začína topiť a situácia sa bude len zlepšovať. Čo iné nám zostava, len dúfať v lepšie. Veď horšie to byť nemôže.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk