Analytici očakávajú vrchol pandémie koronavírusu v polovici júla a je logické, že sa na to treba pripraviť. V marci sa ale zistilo, že zdravotníci nemajú zabezpečené ochranné pomôcky, pričom Asociácia nemocníc Slovenska už od začiatku marca na to upozorňovala. Zažili sme výpadky liekov na horúčku v ponuke lekární alebo aj nepripravenosť infoliniek pre koronavírus… Ako ale vyriešime nedostatok zdravotníkov?
Zvládame to ale veľmi dobre, keďže nemáme veľa prípadov pri porovnaní so susedmi. Človek ale nikdy nevie a príprava je dôležitá. Sledujeme nákup ventilátorov, ale pozabudli sme na jednu vec a to je nedostatok personálu. Už teraz nám chyba viac 5 500 lekárov a 10 000-15 000 sestier a okrem toho mnohí z nich sú ohrozenou skupinou, kvôli svojmu veku. Aspoň čiastočným riešením sa môžu stať zahraniční medici, ktorí už bývajú na Slovensku alebo môžu prísť zo zahraničia, napríklad zo štátov, kde to majú za sebou alebo naopak ešte len pred sebou. Naše zákony im to však neumožňujú. V Česku poslanecká snemovňa schválila návrh zákona a už jeho samotný názov hovorí za všetko: Zákon o zvláštních pravidlech pro výkon povolání lékaře a nelékařských zdravotnických povolání osobami, které získaly odborné vzdělání v jiném než členském státě Evropské unie, v souvislosti s mimořádnými opatřeními při epidemii v roce 2020. Teraz sa čaká na schválenie senátom. Minister zdravotníctva ČR pomoc zahraničných lekárov neodmieta, o čom svedčí aj to, že daný zákon je vládny návrh. Podobné zákony boli schválene aj v Taliansku, Španielsku ale napríklad aj v Nemecku.
Zlučiteľnosť právnej úpravy českého zákona s predpismi EÚ
Zahraniční lekári na Slovensku sa dali do iniciatívy „Spojme sa a pomôžme Slovensku!“ a ponúkajú svoje skúsenosti a kvalifikáciu úplne zadarmo. Hlavný dôvod prečo ich pomoc zatiaľ neakceptuje ministerstvo zdravotníctva sú obavy, že sa tým porušia právne nariadenia EÚ. Napríklad navrhovaný zákon v Českej republike je časovo obmedzené opatrenie, ktoré sa prijíma na dobu trvania núdzového stavu a bude platné maximálne 6 mesiacov po jeho skončení. Smernica EÚ 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií naumožňuje vykonávať medicínske profesie bez riadneho uznania zahraničného vzdelania. Česi sa však vynašli a odvolávajú sa rovno na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, konkrétne čl. 36 a 114 s odôvodnením, že zákon významným spôsobom prispieva k ochrane zdravia a života ľudí a verejného zdravia populácie na území Českej republiky. Aj v tomto prípade platí, že keď sa hľadá možnosť, spôsob sa vždy nájde. Okrem toho, ako som už uviedla, podobné zákony majú schválene aj iné štáty EÚ.
Zákony pre zahraničných lekárov v Čechách a štatistika
Okrem spomínaného zákona, ktorý dovolí výkon lekárskej praxe zahraničnými odborníkmi bez uznania kvalifikácie počas núdzového stavu Česko, ponúka ČR aj ďalšie riešenia na inšpiráciu. Napríklad sa využívajú Zvláštní postupy pro vysoce kvalifikované zaměstnance z Ukrajiny a z Indie, ktoré nariaďujú konzulátom prioritne prijímať ich žiadosti o pobyt, ale zavádza aj zrýchlené konanie v žiadosti o pobyt. Tiež majú prepracovaný model prípravy zahraničných lekárov, ktorý zahŕňa jasne stanovené pravidlá pri uznaní vzdelania a kvalifikácie zahraničných lekárov. Máju aj prípravné materiály, čo sú učebnice a jasne stanovené otázky, ktoré sa dajú precvičovať. Medializovaný prípad pediatričky z Donbasu s 25-ročnou praxou nám ukázal, že v Česku uznávajú diplomy pediatrov, čo na Slovensku nie je možné. Nielenže v EÚ máme spoločné pravidlá pri uznaní vzdelania na výkon zdravotníckeho povolania, kvôli ktorým to na Slovensku nejde ale v Čechách ide, ale priemerný vek pediatrov na Slovensku je neuveriteľných 59 rokov. Výsledkom je, že pri nedostatku domácich lekárov má Česko 7,35% zahraničných lekárov, ale Slovensko menej ako 3,5% lekárov a iba 0,14% sestier (44 sestier za zahraničia na celé Slovensko). Pri tom v USA je to 25% lekárov a 6% sestier, v Anglicku – skoro 30% lekárov a 15,55% sestier (údaje OECD).
Taliansky príklad
Nielen Česko ale aj Taliansko ešte 9. marca pripravilo a schválilo zákon, na základe ktorého vedeli využiť pomoc medicínskych pracovníkov zo zahraničia. Ukrajinskí anestéziológovia sa prednedávnom vrátili z Talianska ako hrdinovia. Nikoho v Taliansku nenapadlo odmietnuť pomocnú ruku z Ukrajiny, Poľska alebo Albánska.
Skúsenosti a konkrétne kroky iných členských štátov EÚ nám dávajú jasný príklad toho, ako pomôcť slovenským lekárom, ktorí už teraz pracujú na hranici svojich možností. Čo urobiť , čo sa dá urobiť, keď sa chce. Otázka je, či chceme.
Zvládame to ale veľmi dobre, keďže nemáme veľa prípadov pri porovnaní so susedmi. Človek ale nikdy nevie a príprava je dôležitá. Sledujeme nákup ventilátorov, ale pozabudli sme na jednu vec a to je nedostatok personálu. Už teraz nám chyba viac 5 500 lekárov a 10 000-15 000 sestier a okrem toho mnohí z nich sú ohrozenou skupinou, kvôli svojmu veku. Aspoň čiastočným riešením sa môžu stať zahraniční medici, ktorí už bývajú na Slovensku alebo môžu prísť zo zahraničia, napríklad zo štátov, kde to majú za sebou alebo naopak ešte len pred sebou. Naše zákony im to však neumožňujú. V Česku poslanecká snemovňa schválila návrh zákona a už jeho samotný názov hovorí za všetko: Zákon o zvláštních pravidlech pro výkon povolání lékaře a nelékařských zdravotnických povolání osobami, které získaly odborné vzdělání v jiném než členském státě Evropské unie, v souvislosti s mimořádnými opatřeními při epidemii v roce 2020. Teraz sa čaká na schválenie senátom. Minister zdravotníctva ČR pomoc zahraničných lekárov neodmieta, o čom svedčí aj to, že daný zákon je vládny návrh. Podobné zákony boli schválene aj v Taliansku, Španielsku ale napríklad aj v Nemecku.
Zlučiteľnosť právnej úpravy českého zákona s predpismi EÚ
Zahraniční lekári na Slovensku sa dali do iniciatívy „Spojme sa a pomôžme Slovensku!“ a ponúkajú svoje skúsenosti a kvalifikáciu úplne zadarmo. Hlavný dôvod prečo ich pomoc zatiaľ neakceptuje ministerstvo zdravotníctva sú obavy, že sa tým porušia právne nariadenia EÚ. Napríklad navrhovaný zákon v Českej republike je časovo obmedzené opatrenie, ktoré sa prijíma na dobu trvania núdzového stavu a bude platné maximálne 6 mesiacov po jeho skončení. Smernica EÚ 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií naumožňuje vykonávať medicínske profesie bez riadneho uznania zahraničného vzdelania. Česi sa však vynašli a odvolávajú sa rovno na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, konkrétne čl. 36 a 114 s odôvodnením, že zákon významným spôsobom prispieva k ochrane zdravia a života ľudí a verejného zdravia populácie na území Českej republiky. Aj v tomto prípade platí, že keď sa hľadá možnosť, spôsob sa vždy nájde. Okrem toho, ako som už uviedla, podobné zákony majú schválene aj iné štáty EÚ.
Zákony pre zahraničných lekárov v Čechách a štatistika
Okrem spomínaného zákona, ktorý dovolí výkon lekárskej praxe zahraničnými odborníkmi bez uznania kvalifikácie počas núdzového stavu Česko, ponúka ČR aj ďalšie riešenia na inšpiráciu. Napríklad sa využívajú Zvláštní postupy pro vysoce kvalifikované zaměstnance z Ukrajiny a z Indie, ktoré nariaďujú konzulátom prioritne prijímať ich žiadosti o pobyt, ale zavádza aj zrýchlené konanie v žiadosti o pobyt. Tiež majú prepracovaný model prípravy zahraničných lekárov, ktorý zahŕňa jasne stanovené pravidlá pri uznaní vzdelania a kvalifikácie zahraničných lekárov. Máju aj prípravné materiály, čo sú učebnice a jasne stanovené otázky, ktoré sa dajú precvičovať. Medializovaný prípad pediatričky z Donbasu s 25-ročnou praxou nám ukázal, že v Česku uznávajú diplomy pediatrov, čo na Slovensku nie je možné. Nielenže v EÚ máme spoločné pravidlá pri uznaní vzdelania na výkon zdravotníckeho povolania, kvôli ktorým to na Slovensku nejde ale v Čechách ide, ale priemerný vek pediatrov na Slovensku je neuveriteľných 59 rokov. Výsledkom je, že pri nedostatku domácich lekárov má Česko 7,35% zahraničných lekárov, ale Slovensko menej ako 3,5% lekárov a iba 0,14% sestier (44 sestier za zahraničia na celé Slovensko). Pri tom v USA je to 25% lekárov a 6% sestier, v Anglicku – skoro 30% lekárov a 15,55% sestier (údaje OECD).
Taliansky príklad
Nielen Česko ale aj Taliansko ešte 9. marca pripravilo a schválilo zákon, na základe ktorého vedeli využiť pomoc medicínskych pracovníkov zo zahraničia. Ukrajinskí anestéziológovia sa prednedávnom vrátili z Talianska ako hrdinovia. Nikoho v Taliansku nenapadlo odmietnuť pomocnú ruku z Ukrajiny, Poľska alebo Albánska.
Skúsenosti a konkrétne kroky iných členských štátov EÚ nám dávajú jasný príklad toho, ako pomôcť slovenským lekárom, ktorí už teraz pracujú na hranici svojich možností. Čo urobiť , čo sa dá urobiť, keď sa chce. Otázka je, či chceme.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk