Snahu pomôcť slovenskému zdravotníctvu personálnym obsadením dlhodobo voľných pozícii zahraničnými zdravotníkmi najpresnejšie znázorňuje obrázok od Shootyho s názvom Rebel. Zahraniční zdravotníci ponúkali pomoc, pričom zadarmo a to viac krát, v prvej aj druhej vlne, pri testovaní, ale aj mestám a samosprávam, a to za akýchkoľvek vhodných podmienok, ale – nepodarilo sa. Nechceme. Nemáme záujem. Choďte preč. Shooty a slovenská verejnosť ten obrázok vníma z iného uhla pohľadu, ale hlúposť, načasovanie, podstata a prepojenosť pocitových ukážok je neskutočné blízka. Ide o záchranu životov, o snahu jedného pomôcť, na čo druhý odpovedá – odmietnutím.
Slovensko integruje len na papieri
Podľa Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) v medzinárodnom porovnaní integračných politik Migrant Integration Index (MIPEX) máme mierne nepriaznivú situáciu a získali sme 39 bodov zo 100, čo je pod priemerom EÚ13. Prieskum skúmal situáciu v 52 krajinách sveta a bol zverejnený pred Vianocami. Slovenský prístup k integrácie MIPEX označuje ako „rovnosť na papieri“ a naznačuje problematické miesta pri mobilite občanov tretích krajín na trhu práce, vrátané zdravotníkov. Práve oni to majú najkomplikovanejšie zo všetkých prípadov. Ich práca na Slovensku je natoľko znemožnená, že vedia to zvládnuť len jednotlivci.
Čo je regulované povolenie a vplyv na zdravotníkov zo zahraničia
Regulované povolenie je také povolanie alebo odborná činnosť, na výkon ktorej sa vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených viacerými osobitnými predpismi. Medzi regulované povolania patria samozrejme aj lekári a sestry, ktorých v týchto časoch veľmi potrebujeme, ale aj tak sme my Slovensko ako štát dokázali znemožniť im výkon svojho povolenia, a to napriek tomu, že už sú tu. Prvotnou požiadavkou pre výkon zdravotníckeho povolenia je vzdelávanie a v prípade cudzincov je potrebné uznanie ukončeného vzdelania zo zahraničia, čo robí Ministerstvo školstva SR. Hoci je to len prvý krok v sérii byrokratických prekážok je zaujímavé, aké máme rôznorodé spôsoby znemožnenia práce odborníkov na našom území. Hlavnou záľubou slovenských úradníkov je nesporne byrokracia.
Ako príklad si uveďme anestéziológa z Ukrajiny. Aj keď máme zmluvu s Ukrajinou o akademickom vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov, platí to len pre účely ďalšieho vzdelávania. Teda ak by náš anestéziológ chcel pokračovať v štúdiu na Slovensku, v takom prípade by nepotreboval nič, dokonca ani apostilu na diplom a prílohu diplomu, keďže diplom bude automaticky uznaný. MŠ nepotrebuje ani potvrdenie o akreditácii školy, ani poplatok 100 euro a ani preklady za stovky až tisícky eur. Ak však chce u nás pracovať, ministerstvo zrazu asi nevie zistiť, či tá ukrajinská škola má akreditáciu a náš anestéziológ tak má osobne ísť do domovskej krajiny a vypýtať si originál potvrdenia o akreditácii školy a apostilu na diplom. Na to všetko bude musieť počkať niekoľko týždňov na Ukrajine.
Druhou záľubou je prehadzovanie zodpovednosti na toho druhého. V tomto prípade ide o ministerstvá školstva a zdravotníctva, ktoré pri zahraničných zdravotníkoch sú nesporní majstri. Pri otázke o počte úspešných absolventov pri odbornej lekárskej skúške MZ SR ihneď zo seba skladá zodpovednosť a ukazuje na MŠ aj keď ide o lekárov. To isté robí MŠ keď ide o otázky nedostatku zdravotníkov a spôsoboch neexistujúcej prípravy, veď to predsa rieši MZ.
Tri kroky a všetky zablokované
Na Slovensko počas celého 2020 roku nepribudla žiadna zahraničná sestra. Inými slovami pribudlo nula zahraničných sestier. Z registra ale v roku 2020, tak ako počas predchádzajúcich rokov, sestry ubudli. Konkrétne v roku 2020 ubudlo ďalších 123 sestier (novozapísaných 737 a vymazaných 860) a DennikN predpovedá, že po korone ich ubudne ešte viac.
Na to, aby sme mohli akceptovať pomoc od zahraničných zdravotníkov, potrebujeme spraviť 3 kroky:
Nemáme zatiaľ vyriešený ani krok č. 1 a legislatívne znemožňujeme výkon svojho povolenia väčšine zdravotníkov, ktorí na Slovensku už sú. Okrem toho aj blokujeme ich príchod z vonka, čo je to presný opak toho, čo robia naši susedia a presný opak toho, čo Slovensko potrebuje nielen v normálnom čase, ale o to viac počas koronakrízy.
V marci sa sa budú konať odborné skúšky v Košiciach pre lekárov a v Trnave pre sestry, ktoré mohli umožniť príchod nových odborníkov do systému. Žiadna príprava pre zdravotníkov v tých školách sa však nerealizuje. Naďalej pretrváva prístup slovenských škôl a úradov, že zahraniční zdravotníci musia zrazu vedieť všetko, vrátane slovenských zákonov a byrokracie. Preto otázky na prípravu nie sú, len okruhy. Tak zlyháva aj krok č. 2. Krok číslo tri nestojí ani za zmienku.
Potreba zriadenia inštitútu splnomocnenca vlády pre cudzincov
Cudzinci na Slovensku tvoria 2,6% populácie, viac ako 145 tisíc ľudí a ich počet od roku 2004 rastie. Najviac cudzincov je práve z Ukrajiny a Srbska a to až 88 tisíc. Na Slovensku pôsobí 10 splnomocnencov vlády a to aj pre menej početné komunity. Výhodou splnomocnenca mimo iného je, že prináša iný uhol pohľadu na danú konkrétnu problematiku, čo dodáva otázke iný rozmer. Cudzincov rieši viacero neziskových a občianskych organizácii, ale oni nie sú spojencami vlády a konkrétne návrhy zákonov sú neprepojiteľne s praxou, preto by nám možno taký inštitút mohol pomôcť.
Prečo sa nevyužíva potenciál lekárov a sestier, ktorý máme pod bokom? Prečo tak nezachránime životy našich občanov?..
Slovensko integruje len na papieri
Podľa Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) v medzinárodnom porovnaní integračných politik Migrant Integration Index (MIPEX) máme mierne nepriaznivú situáciu a získali sme 39 bodov zo 100, čo je pod priemerom EÚ13. Prieskum skúmal situáciu v 52 krajinách sveta a bol zverejnený pred Vianocami. Slovenský prístup k integrácie MIPEX označuje ako „rovnosť na papieri“ a naznačuje problematické miesta pri mobilite občanov tretích krajín na trhu práce, vrátané zdravotníkov. Práve oni to majú najkomplikovanejšie zo všetkých prípadov. Ich práca na Slovensku je natoľko znemožnená, že vedia to zvládnuť len jednotlivci.
Čo je regulované povolenie a vplyv na zdravotníkov zo zahraničia
Regulované povolenie je také povolanie alebo odborná činnosť, na výkon ktorej sa vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených viacerými osobitnými predpismi. Medzi regulované povolania patria samozrejme aj lekári a sestry, ktorých v týchto časoch veľmi potrebujeme, ale aj tak sme my Slovensko ako štát dokázali znemožniť im výkon svojho povolenia, a to napriek tomu, že už sú tu. Prvotnou požiadavkou pre výkon zdravotníckeho povolenia je vzdelávanie a v prípade cudzincov je potrebné uznanie ukončeného vzdelania zo zahraničia, čo robí Ministerstvo školstva SR. Hoci je to len prvý krok v sérii byrokratických prekážok je zaujímavé, aké máme rôznorodé spôsoby znemožnenia práce odborníkov na našom území. Hlavnou záľubou slovenských úradníkov je nesporne byrokracia.
Ako príklad si uveďme anestéziológa z Ukrajiny. Aj keď máme zmluvu s Ukrajinou o akademickom vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov, platí to len pre účely ďalšieho vzdelávania. Teda ak by náš anestéziológ chcel pokračovať v štúdiu na Slovensku, v takom prípade by nepotreboval nič, dokonca ani apostilu na diplom a prílohu diplomu, keďže diplom bude automaticky uznaný. MŠ nepotrebuje ani potvrdenie o akreditácii školy, ani poplatok 100 euro a ani preklady za stovky až tisícky eur. Ak však chce u nás pracovať, ministerstvo zrazu asi nevie zistiť, či tá ukrajinská škola má akreditáciu a náš anestéziológ tak má osobne ísť do domovskej krajiny a vypýtať si originál potvrdenia o akreditácii školy a apostilu na diplom. Na to všetko bude musieť počkať niekoľko týždňov na Ukrajine.
Druhou záľubou je prehadzovanie zodpovednosti na toho druhého. V tomto prípade ide o ministerstvá školstva a zdravotníctva, ktoré pri zahraničných zdravotníkoch sú nesporní majstri. Pri otázke o počte úspešných absolventov pri odbornej lekárskej skúške MZ SR ihneď zo seba skladá zodpovednosť a ukazuje na MŠ aj keď ide o lekárov. To isté robí MŠ keď ide o otázky nedostatku zdravotníkov a spôsoboch neexistujúcej prípravy, veď to predsa rieši MZ.
Tri kroky a všetky zablokované
Na Slovensko počas celého 2020 roku nepribudla žiadna zahraničná sestra. Inými slovami pribudlo nula zahraničných sestier. Z registra ale v roku 2020, tak ako počas predchádzajúcich rokov, sestry ubudli. Konkrétne v roku 2020 ubudlo ďalších 123 sestier (novozapísaných 737 a vymazaných 860) a DennikN predpovedá, že po korone ich ubudne ešte viac.
Na to, aby sme mohli akceptovať pomoc od zahraničných zdravotníkov, potrebujeme spraviť 3 kroky:
- legislatívne im to umožniť
- pripraviť podmienky pre ich prácu
- prilákať a motivovať ich k príchodu, ale aj usadeniu sa.
Nemáme zatiaľ vyriešený ani krok č. 1 a legislatívne znemožňujeme výkon svojho povolenia väčšine zdravotníkov, ktorí na Slovensku už sú. Okrem toho aj blokujeme ich príchod z vonka, čo je to presný opak toho, čo robia naši susedia a presný opak toho, čo Slovensko potrebuje nielen v normálnom čase, ale o to viac počas koronakrízy.
V marci sa sa budú konať odborné skúšky v Košiciach pre lekárov a v Trnave pre sestry, ktoré mohli umožniť príchod nových odborníkov do systému. Žiadna príprava pre zdravotníkov v tých školách sa však nerealizuje. Naďalej pretrváva prístup slovenských škôl a úradov, že zahraniční zdravotníci musia zrazu vedieť všetko, vrátane slovenských zákonov a byrokracie. Preto otázky na prípravu nie sú, len okruhy. Tak zlyháva aj krok č. 2. Krok číslo tri nestojí ani za zmienku.
Potreba zriadenia inštitútu splnomocnenca vlády pre cudzincov
Cudzinci na Slovensku tvoria 2,6% populácie, viac ako 145 tisíc ľudí a ich počet od roku 2004 rastie. Najviac cudzincov je práve z Ukrajiny a Srbska a to až 88 tisíc. Na Slovensku pôsobí 10 splnomocnencov vlády a to aj pre menej početné komunity. Výhodou splnomocnenca mimo iného je, že prináša iný uhol pohľadu na danú konkrétnu problematiku, čo dodáva otázke iný rozmer. Cudzincov rieši viacero neziskových a občianskych organizácii, ale oni nie sú spojencami vlády a konkrétne návrhy zákonov sú neprepojiteľne s praxou, preto by nám možno taký inštitút mohol pomôcť.
Prečo sa nevyužíva potenciál lekárov a sestier, ktorý máme pod bokom? Prečo tak nezachránime životy našich občanov?..
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk