Keď v júni minulého roku vtedajší minister školstva Daniel Bútora vyhlásil, že povinná školská dochádzka pre deti z Ukrajiny a iných cudzincov žijúcich na Slovensku bude zavedená od septembra 2024 bola to pre nás dobrá aj zlá správa.
Zlá v tom, že pre mnohé deti (hlavne) z Ukrajiny to znamenalo, že stratia ďalší rok vo svojom živote ale dobrá v tom, že si niekto kompetentný konečne uvedomil problém a rozhodol sa ho (síce s časovým posunom) riešiť. Po tomto vyhlásení ministra školstva sa zdalo, že na tom na ministerstve intenzívne pracujú. Dnes už máme február, ale ani o zmene zákona, ktorý je potrebný na zavedenie povinnej školskej dochádzky ani o príprave samotných škôl na takúto výraznú zmenu sa zatiaľ vôbec nehovorí… Pripravuje sa to vôbec?
Česko povinnú školskú dochádzku zaviedlo ihneď po začiatku vojny a dva posledné roky zlepšuje a upravuje na základe takto získaných skúseností a výsledkov integračné procesy. Na Slovensku sa ale stále bojíme, že sa to nezvládne a tak sa radšej zaoberáme matkami, ktoré sa nevedia zamestnať alebo deťmi v pubertálnom veku popíjajúcimi alkohol na Zelenej streche na Nivách v Bratislave. Nič z toho by sme pritom nemuseli riešiť.
Podľa štatistík máme na Slovensku 37 tisíc deti z Ukrajiny do 18 rokov, z ktorých 11 800 chodí do školy. Presné štatistiky nemáme a často počujeme argument, že veľa z nich sa vrátilo domov alebo šli ďalej na západ, no ak sa pozrieme na počty návštev pediatrov (čo je pomerne relevantný údaj) vidíme, že v septembri v prípade schválenia povinnej školskej dochádzky môžeme očakávať až 5 tisíc nových žiakov z Ukrajiny a to ešte nehovoríme o iných deťoch cudzincov, žijúcich na Slovensku s prechodným pobytom, ktorých sa bude táto zmena rovnako týkať. Tiež si je potrebné uvedomiť, že väčšina z nich bude nastupovať aj do vyšších ročníkov bez potrebnej znalosti slovenčiny, čo celý problém ešte znásobí.
Česko povinnú školskú dochádzku zaviedlo ihneď po začiatku vojny a dva posledné roky zlepšuje a upravuje na základe takto získaných skúseností a výsledkov integračné procesy. Na Slovensku sa ale stále bojíme, že sa to nezvládne a tak sa radšej zaoberáme matkami, ktoré sa nevedia zamestnať alebo deťmi v pubertálnom veku popíjajúcimi alkohol na Zelenej streche na Nivách v Bratislave. Nič z toho by sme pritom nemuseli riešiť.
Podľa štatistík máme na Slovensku 37 tisíc deti z Ukrajiny do 18 rokov, z ktorých 11 800 chodí do školy. Presné štatistiky nemáme a často počujeme argument, že veľa z nich sa vrátilo domov alebo šli ďalej na západ, no ak sa pozrieme na počty návštev pediatrov (čo je pomerne relevantný údaj) vidíme, že v septembri v prípade schválenia povinnej školskej dochádzky môžeme očakávať až 5 tisíc nových žiakov z Ukrajiny a to ešte nehovoríme o iných deťoch cudzincov, žijúcich na Slovensku s prechodným pobytom, ktorých sa bude táto zmena rovnako týkať. Tiež si je potrebné uvedomiť, že väčšina z nich bude nastupovať aj do vyšších ročníkov bez potrebnej znalosti slovenčiny, čo celý problém ešte znásobí.
Povinná školská dochádzka nie je prechádzka ružovou záhradou a pre štát okrem zmeny zákona vzniknú nové úlohy.
- Na strane rodiča vznikne povinnosť zapísať dieťa do školy, čo tým pádom štátne inštitúcie musia kontrolovať (UPSVaR a Ministerstvo vnútra)
- Škola v mieste pobytu má zabezpečiť miesto pre dieťa. Musí sa nájsť kľúč pre školy a regióny s plne vyťaženými kapacitami (problém hlavne pre BA kraj)
- Vynikne potreba navýšenia počtu povinných kurzov slovenčiny ako aj učiteľov, ktorí to budú vedieť realizovať
- Školy bude potrebné posilniť v podobe navýšenie personálu (asistenti učiteľa a tiež aj psychológovia), čo je finančné náročne
Preto vzniká otázka: Ako na to?
Kategorizácia škôl a budovanie interných a externých podporných kapacít škôl
Podľa Inštitútu vzdelávacích analýz by sa školy mali kategorizovať podľa počtu už zaradených ukrajinských deti (Napríklad, 1: prioritné školy s počtom deti nad 20, 2: sekundárne 10-19 deti , 3: s nízkym počtom do 9 deti, 4: bez deti z Ukrajiny). V školách nemôže byť viac ako 20% ukrajinských detí z dôvodu rizika vzniku segregovaných škôl. Môže sa podporovať prioritné zaradenie škôl do 1 a 2 kategórie, čím sa môže dosiahnuť navýšenie kapacít na maximum (o 3 deti v triede v BA a o celkove 2 631 viac ako teraz). Okrem toho je nevyhnutné budovanie interných podporných kapacít škôl a zdieľanie podporných služieb medzi školami a ďalšími aktérmi (poradenské zariadenia, centra voľného času, mimovládne organizácie a pod. tvoriace externé podporné kapacity) ako aj informačná a dátová podpora (portál) riadenia začleňovania deti z Ukrajiny. Nevyhnutná bude priebežná aktualizácia údajov o voľných kapacitách na školách, zber a vyhodnocovanie dát od škôl, rodičov a iných aktérov smerujúce k začleňovaniu odídencov ako aj ostatných cudzincov do vzdelávacieho procesu.
Slovenský jazyk ako cudzí jazyk
Jazyková úroveň sa už teraz medzi deťmi z Ukrajiny na školách do veľkej miery líši, no v prípade väčšiny žiakov a žiačok nedosahuje úroveň, ktorá by im umožnila plnohodnotne sa zapájať do vzdelávania a preto sa zo škôl odhlasujú, čo po zavedení povinnej školskej dochádzky už nebude možné a problém takto "neodíde" sám. Zistenia štátnej školskej inšpekcie ukazujú, že aj z dôvodu viacerých prekážok organizovala v školskom roku 2022/23 kurzy štátneho jazyka menej ako tretina škôl s deťmi z Ukrajiny (31,4%). Preto je potrebné nastavenie pravidiel a postupov eliminovania jazykovej bariéry odídencov. Príkladom môže byť aj využívanie schválených štandardov slovenčiny ako druhého (cudzieho) jazyka plošne, nie len na 40 školách. Je to možné formou dodatku. Okrem toho je potrebné monitorovanie a zaznamenávanie porozumenia a používania slovenského jazyka žiakom — cudzincom, čo môže byť dosiahnuté len a len počas povinných jazykových kurzov (6 hodín týždenne, min 150−200 hodín, max 8 deti). Na to je možné využiť schválené učebnice pre slovenčinu ako cudzí jazyk a tu nejde len o učebnicu Aha, Slovenčina! (základný kurz) ale aj iné učebnice Slovenský jazyk a Literatúra (rozširujúci kurz) a Svet okolo nás (predškoláci a prváci), ktoré sa v praxi zatiaľ takmer nevyužívali.
Podpora pre zamestnancov a riaditeľov škôl
Celý tento zložitý proces je možné zvládnuť len v prípade ak bude dobre nastavený model vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, aj s využitím potenciálu poradných orgánov riaditeľa, zamerané na edukáciu a integráciu ukrajinských žiakov. Nastavenie systému financovania škôl tak, aby v ňom boli zohľadnené zvýšené náklady na vzdelávanie takýchto žiakov a zabezpečene príslušných pedagogických a odborných zamestnancov vzhľadom na edukačné osobitosti a potreby. Napríklad,
- asistentov hovoriacich po ukrajinský (20−29 deti = plný úväzok),
- pre školy 1 kategórie ďalší plný úväzok psychológ a špeciálny pedagóg,
- pre školy 2 kategórie ďalší 0.5 úväzok psychológ a špeciálny pedagóg,
- pre školy 3 a 4 bez nároku,
- podpora odborníkov a odborníčok na podporu škôl v oblasti začleňovania detí cudzincov = 1 úväzok na 140 detí z Ukrajiny v školách.
Psychosociálna a sociálna podpora odídencov
Netreba zabúdať na ukrajinské deti, ktoré sú často demotivované, znechutené životom a nič nechcú… Je to vplyv vojny a neberme ten ich dočasný stav ako ich osobne zlyhanie. Sú potrebné preventívne aktivity, psychológovia rovno na školách, krúžková činnosť (šport, umelecké aktivity a pod.) vhodná aj pre deti z cudziny a prevencia šikany týchto detí.
Príklad nemeckého modelu
Možno by sme mali vytvoriť aj nultý-prípravný ročník pre deti, ktorí sú zatiaľ nepripravené ísť do školy bez prípravy. Takýchto príkladov je v Európe viac treba len nájsť vhodné a v praxi overené riešenie. Napríklad určite budeme mat deti, ktoré k nám prídu počas leta 2024. Na škole podľa vzoru z Nemecka môže vzniknúť polročný nultý ročník s následným harmonogramom a zameraním.
Povinné aktivity:
Nepovinné aktivity:
Povinné aktivity:
- Slovenský jazyk v min rozsahu 2 hod./denne I. stupeň ZŠ, 3hod./denne II. stupeň ZŠ, 4hod./denne SŠ (hodiny slovenského jazyka ako cudzieho jazyka).
- Počítačová gramotnosť s využitím vlastnej alebo školskej počítačovej techniky
- Príprava na štúdium na VŠ (tieto kurzy by pripravovali jednotlivé VŠ pre svojich budúcich študentov)
Nepovinné aktivity:
- Jazykové vzdelávanie v inom jazyku (angličtina, nemčina, španielčina a pod.)
- Kurzy organizované ukrajinskou stranou v rámci online vzdelávania, možnosť zapojenia sa do online programov v UA.
- Iné kurzy organizované na Slovensku.
- Športové a kultúrne aktivity organizované mimovládnymi organizáciami sa na projektoch podporujúcich integráciu ukrajinských odídencov (napr. #PohybSpaja).
Dieťa nepočká…
Zmena postoja ukrajinského ministerstva školstva, ktoré odporúča zaradenie sa ich občanov do školského systému štátu, kde sú v súčasnosti je veľmi dobrým a logickým krokom. Už evidentné chápu, že takáto situácia ešte potrvá, dieťa nepočká a práve škola aj tá v zahraničí je pre neho najlepšie sociálne zázemie, ktoré mu pomôže vyrásť a byť v dospelosti úspešným. Pochopilo to aj Slovensko? "Za prvoradé, čo potrebujeme a čo má byť v záujme SR, je učiť tieto deti slovenský jazyk," skonštatoval nedávno minister školstva Drucker. Tak sa podľa neho vytvorí vyššia šanca na ich uplatnenie a integrovanie na Slovensku, čo môže prispieť aj k zlepšeniu ekonomiky. Nato ale treba čo najskôr zaviesť povinnú školskú dochádzku a nevynechať dôslednú prípravu tohto kroku, aby sa to aj zvládlo.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk