Povinná školská dochádzka pre deti z Ukrajiny (a cudzincov): Ako na to?
Keď v júni minulého roku vtedajší minister školstva Daniel Bútora vyhlásil, že povinná školská dochádzka pre deti z Ukrajiny a iných cudzincov žijúcich na Slovensku bude zavedená od septembra 2024 bola to pre nás dobrá aj zlá správa.
Zlá v tom, že pre mnohé deti (hlavne) z Ukrajiny to znamenalo, že stratia ďalší rok vo svojom živote ale dobrá v tom, že si niekto kompetentný konečne uvedomil problém a rozhodol sa ho (síce s časovým posunom) riešiť. Po tomto vyhlásení ministra školstva sa zdalo, že na tom na ministerstve intenzívne pracujú. Dnes už máme február, ale ani o zmene zákona, ktorý je potrebný na zavedenie povinnej školskej dochádzky ani o príprave samotných škôl na takúto výraznú zmenu sa zatiaľ vôbec nehovorí… Pripravuje sa to vôbec?
Česko povinnú školskú dochádzku zaviedlo ihneď po začiatku vojny a dva posledné roky zlepšuje a upravuje na základe takto získaných skúseností a výsledkov integračné procesy. Na Slovensku sa ale stále bojíme, že sa to nezvládne a tak sa radšej zaoberáme matkami, ktoré sa nevedia zamestnať alebo deťmi v pubertálnom veku popíjajúcimi alkohol na Zelenej streche na Nivách v Bratislave. Nič z toho by sme pritom nemuseli riešiť.
Podľa štatistík máme na Slovensku 37 tisíc deti z Ukrajiny do 18 rokov, z ktorých 11 800 chodí do školy. Presné štatistiky nemáme a často počujeme argument, že veľa z nich sa vrátilo domov alebo šli ďalej na západ, no ak sa pozrieme na počty návštev pediatrov (čo je pomerne relevantný údaj) vidíme, že v septembri v prípade schválenia povinnej školskej dochádzky môžeme očakávať až 5 tisíc nových žiakov z Ukrajiny a to ešte nehovoríme o iných deťoch cudzincov, žijúcich na Slovensku s prechodným pobytom, ktorých sa bude táto zmena rovnako týkať. Tiež si je potrebné uvedomiť, že väčšina z nich bude nastupovať aj do vyšších ročníkov bez potrebnej znalosti slovenčiny, čo celý problém ešte znásobí.
Povinná školská dochádzka nie je prechádzka ružovou záhradou a pre štát okrem zmeny zákona vzniknú nové úlohy.
Na strane rodiča vznikne povinnosť zapísať dieťa do školy, čo tým pádom štátne inštitúcie musia kontrolovať (UPSVaR a Ministerstvo vnútra)
Škola v mieste pobytu má zabezpečiť miesto pre dieťa. Musí sa nájsť kľúč pre školy a regióny s plne vyťaženými kapacitami (problém hlavne pre BA kraj)
Vynikne potreba navýšenia počtu povinných kurzov slovenčiny ako aj učiteľov, ktorí to budú vedieť realizovať
Školy bude potrebné posilniť v podobe navýšenie personálu (asistenti učiteľa a tiež aj psychológovia), čo je finančné náročne
Preto vzniká otázka: Ako na to?
Kategorizácia škôl a budovanie interných a externých podporných kapacít škôl
Podľa Inštitútu vzdelávacích analýz by sa školy mali kategorizovať podľa počtu už zaradených ukrajinských deti (Napríklad, 1: prioritné školy s počtom deti nad 20, 2: sekundárne 10-19 deti , 3: s nízkym počtom do 9 deti, 4: bez deti z Ukrajiny). V školách nemôže byť viac ako 20% ukrajinských detí z dôvodu rizika vzniku segregovaných škôl. Môže sa podporovať prioritné zaradenie škôl do 1 a 2 kategórie, čím sa môže dosiahnuť navýšenie kapacít na maximum (o 3 deti v triede v BA a o celkove 2 631 viac ako teraz). Okrem toho je nevyhnutné budovanie interných podpornýchkapacít škôl a zdieľanie podporných služieb medzi školami a ďalšími aktérmi (poradenské zariadenia, centra voľného času, mimovládne organizácie a pod. tvoriace externé podporné kapacity) ako aj informačná a dátová podpora (portál) riadenia začleňovania deti z Ukrajiny. Nevyhnutná bude priebežná aktualizácia údajov o voľných kapacitách na školách, zber a vyhodnocovanie dát od škôl, rodičov a iných aktérov smerujúce k začleňovaniu odídencov ako aj ostatných cudzincov do vzdelávacieho procesu.
Slovenský jazyk ako cudzí jazyk
Jazyková úroveň sa už teraz medzi deťmi z#nbsp;Ukrajiny na školách do#nbsp;veľkej miery líši, no#nbsp;v#nbsp;prípade väčšiny žiakov a žiačok nedosahuje úroveň, ktorá by#nbsp;im#nbsp;umožnila plnohodnotne sa#nbsp;zapájať do#nbsp;vzdelávania a#nbsp;preto sa#nbsp;zo škôl odhlasujú, čo po#nbsp;zavedení povinnej školskej dochádzky už nebude možné a#nbsp;problém takto "neodíde" sám. Zistenia štátnej školskej inšpekcie ukazujú, že aj z dôvodu viacerých prekážok organizovala v školskom roku 2022/23 kurzy štátneho jazyka menej ako tretina škôl s#nbsp;deťmi z#nbsp;Ukrajiny (31,4%). Preto je#nbsp;potrebné nastavenie pravidiel a#nbsp;postupov eliminovania jazykovej bariéry odídencov. Príkladom môže byť aj#nbsp;využívanie schválených štandardov slovenčiny ako druhého (cudzieho) jazyka plošne, nie len na#nbsp;40 školách. Je#nbsp;to#nbsp;možné formou dodatku. Okrem toho je#nbsp;potrebné monitorovanie a#nbsp;zaznamenávanie porozumenia a#nbsp;používania slovenského jazyka žiakom#nbsp;— cudzincom, čo môže byť dosiahnuté len a#nbsp;len počas povinných jazykových kurzov (6 hodín týždenne, min 150−200 hodín, max 8 deti). Na#nbsp;to#nbsp;je možné využiť schválené učebnice pre slovenčinu ako cudzí jazyk a#nbsp;tu#nbsp;nejde len o učebnicu Aha, Slovenčina! (základný kurz) ale aj#nbsp;iné učebnice Slovenský jazyk a#nbsp;Literatúra (rozširujúci kurz) a Svet okolo nás (predškoláci a#nbsp;prváci), ktoré sa#nbsp;v#nbsp;praxi zatiaľ takmer nevyužívali.
Podpora pre zamestnancov a#nbsp;riaditeľov škôl
Celý tento zložitý proces je#nbsp;možné zvládnuť len v#nbsp;prípade ak#nbsp;bude dobre nastavený model vzdelávania pedagogických a#nbsp;odborných zamestnancov, aj#nbsp;s#nbsp;využitím potenciálu poradných orgánov riaditeľa, zamerané na#nbsp;edukáciu a#nbsp;integráciu ukrajinských žiakov. Nastavenie systému financovania škôl tak, aby v ňom boli zohľadnené zvýšené náklady na#nbsp;vzdelávanie takýchto žiakov a#nbsp;zabezpečene príslušných pedagogických a#nbsp;odborných zamestnancov vzhľadom na#nbsp;edukačné osobitosti a#nbsp;potreby. Napríklad,
asistentov hovoriacich po#nbsp;ukrajinský (20−29 deti = plný úväzok),
pre školy 1 kategórie ďalší plný úväzok psychológ a špeciálny pedagóg,
pre školy 2 kategórie ďalší 0.5 úväzok psychológ a špeciálny pedagóg,
pre školy 3 a#nbsp;4 bez nároku,
podpora odborníkov a#nbsp;odborníčok na#nbsp;podporu škôl v#nbsp;oblasti začleňovania detí cudzincov = 1 úväzok na#nbsp;140 detí z#nbsp;Ukrajiny v školách.
Psychosociálna a#nbsp;sociálna podpora odídencov
Netreba zabúdať na#nbsp;ukrajinské deti, ktoré sú často demotivované, znechutené životom a#nbsp;nič nechcú… Je#nbsp;to#nbsp;vplyv vojny a#nbsp;neberme ten ich dočasný stav ako ich osobne zlyhanie. Sú potrebné preventívne aktivity, psychológovia rovno na školách, krúžková činnosť (šport, umelecké aktivity a#nbsp;pod.) vhodná aj#nbsp;pre deti z#nbsp;cudziny a#nbsp;prevencia šikany týchto detí.
Príklad nemeckého modelu
Možno by#nbsp;sme mali vytvoriť aj#nbsp;nultý-prípravný ročník pre deti, ktorí sú zatiaľ nepripravené ísť do školy bez prípravy. Takýchto príkladov je#nbsp;v#nbsp;Európe viac treba len nájsť vhodné a#nbsp;v#nbsp;praxi overené riešenie. Napríklad určite budeme mat deti, ktoré k nám prídu počas leta 2024. Na škole podľa vzoru z#nbsp;Nemecka môže vzniknúť polročný nultý ročník s následným harmonogramom a#nbsp;zameraním.
Povinné aktivity:
Slovenský jazyk v#nbsp;min rozsahu 2 hod./denne I. stupeň ZŠ, 3hod./denne#nbsp;II. stupeň ZŠ, 4hod./denne SŠ (hodiny slovenského jazyka ako cudzieho jazyka).
Počítačová gramotnosť s#nbsp;využitím vlastnej alebo školskej počítačovej techniky
Príprava na štúdium na VŠ (tieto kurzy by#nbsp;pripravovali jednotlivé VŠ pre svojich budúcich študentov)
Nepovinné aktivity:
Jazykové vzdelávanie v#nbsp;inom jazyku (angličtina, nemčina, španielčina a#nbsp;pod.)
Kurzy organizované ukrajinskou stranou v rámci online vzdelávania, možnosť zapojenia sa#nbsp;do#nbsp;online programov v#nbsp;UA.
Iné kurzy organizované na#nbsp;Slovensku.
Športové a#nbsp;kultúrne aktivity organizované mimovládnymi organizáciami sa#nbsp;na#nbsp;projektoch podporujúcich integráciu ukrajinských odídencov (napr. #PohybSpaja).
Dieťa nepočká…
Zmena postoja ukrajinského ministerstva školstva, ktoré odporúča zaradenie sa#nbsp;ich občanov do školského systému štátu, kde sú v súčasnosti je#nbsp;veľmi dobrým a#nbsp;logickým krokom. Už evidentné chápu, že takáto situácia ešte potrvá, dieťa nepočká a#nbsp;práve škola aj tá v#nbsp;zahraničí je#nbsp;pre neho najlepšie sociálne zázemie, ktoré mu#nbsp;pomôže vyrásť a#nbsp;byť v#nbsp;dospelosti úspešným. Pochopilo to#nbsp;aj#nbsp;Slovensko? "Za prvoradé, čo potrebujeme a čo má byť v záujme SR, je učiť tieto deti slovenský jazyk," skonštatoval nedávno minister školstva Drucker. Tak sa#nbsp;podľa neho vytvorí vyššia šanca na#nbsp;ich uplatnenie a#nbsp;integrovanie na#nbsp;Slovensku, čo môže prispieť aj#nbsp;k#nbsp;zlepšeniu ekonomiky. Nato ale treba čo najskôr zaviesť povinnú školskú dochádzku a#nbsp;nevynechať dôslednú prípravu tohto kroku, aby sa#nbsp;to#nbsp;aj zvládlo.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk