Nadacia AK blog

Ako by sa dal riešiť nedostatok personálu v domovoch sociálnych služieb

Domovy sociálnych služieb kolabujú. Dôvodom je nedostatok personálu a koronavírus. Ako môžeme pomôcť?

Mladší zdravotnícky personál zo zahraničia

Stále dokola píšem v svojich blogoch o tom, ako nepúšťame zahraničných zdravotníkov na Slovensko. Pravdou je, že nedovolíme im pracovať ani v domovoch sociálnych služieb, čo je veľká škoda. Mladší zdravotnícky personál zo zahraničia ako sú sestry alebo zdravotnícki asistenti musia zvládnuť predražené uznanie diplomu a nasledovnú skúšku, aby mohli pracovať na Slovensku. Takú skúšku majú aj zahraniční lekári s jedným rozdielom a to, že práve pre sestry sa nikdy nekonal prípravný kurz a nemajú žiadnu možnosť sa pripraviť. Navyše sa pre rok 2020 zrušili všetky 3 termíny skúšok a tak ani jedna nová sestra sa na Slovensko nedostala. A to ani keby po slovenský vedela.

A čo tak umožniť sestrám zo zahraničia pracovať a pripravovať sa na skúšku práve v domovoch sociálnych služieb? Pomohlo by to sestrám, domovom sociálnych služieb a predovšetkým ich klientom a ich rodinným príslušníkom. Seniori radi vyrozprávajú svoje príbehy po slovensky a to je najlepší spôsob na učenie sa jazyka. Okrem toho si vedia oprášiť ruštinu, ak to na začiatku bude potrebné.

Teraz platí, že zdravotná sestra s 25 ročnou praxou z Ukrajiny sa v takom domove zamestnať nemôže. Veď sestrou na Slovensku nie je. Vieme ju zamestnať maximálne tak ako upratovačku so mzdou adekvátnou danej pozícii. Ak by sme rozmýšľali a hlavne chceli, vedeli by sme rozšíriť zatiaľ pre zahraničných zdravotníkov nefunkčnú dočasnú odbornú stáž. Účelom tejto stáže je práve umožnenie prípravy na skúšku zahraničných zdravotníkov na Slovensku. Odborná stáž v terajšej úprave však nepočíta ani s možnosťou práce v domovoch sociálnych služieb, ale ani so sestrami ako takými. Za zváženie to určite stojí.

Bola by som rada, ak by zodpovední začali vnímať nedostatok personálu a zdravotníkov na Slovensku a aj tento nedostatok začali reálne riešiť. Prečo?

Osobná skúsenosť

Pochádzam pôvodne z Ruska a mám slovenskú rodinu, ktorá ma, keď som po prvý krát prišla na Slovensko v roku 2002, prijala s otvorenou náručou. Bolo to milé a prekvapivé, veď ma videli prvý krát v živote. Teraz nám koronakríza zobrala jedného z nich a to v mieste, kam sme ho horko ťažko dostali. Odišiel ten, kto sedel za tým veľkým stolom, keď som prišla a usmieval sa na mňa. Práve jeho príklad mi ukázal, aký závažný je stav na Slovensku s domami sociálnych služieb. Práve jeho príklad je ale bohužiaľ typický nielen v týchto zvláštnych časoch ale aj roky pred tým. Videla som a zažila, aké je komplikované pre slovenského občana, ktorý celý život pracoval a platil dane a odvody na Slovensku dostať zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu v najťažších pre neho a jeho rodinu časoch. Aké je komplikované jednoducho sa dostať tam, kde to jeho zdravotný stav žiada. Bez rodiny to naozaj nejde a obvolávačky a prosby sú jedinou cestou.

Ja nechcem, aby sa to opakovalo s ďalšími ľuďmi okolo mňa a hlavne – neželám to nikomu na Slovensku.

Najhoršie je, že sa s nami lúčia ľudia, ktorí tu ešte nejaký čas mohli byť pri nás, ale kvôli nefunkčnému systému tu už nie sú.

Kedy začneme brať zodpovedných na zodpovednosť?

Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk