Každé dieťa má chodiť do školy, keďže je to pre neho najprirodzenejším sociálnym prostredím, ktoré je nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj.
Platí to viacnásobné v dobe najťažších životných vplyvov, ako pandémia alebo vojna. Prečo potom väčšina ukrajinských detí, nachádzajúcich sa na Slovensku, neuprednostní fyzické vyučovanie na slovenskej škole pred online vyučovaním na svojej materskej škole na Ukrajine?
Stanovisko ukrajinskej strany
Tento školský rok sa začal online pre viac ako polovicu z 13-tisíc ukrajinských škôl (len 3539 škôl štartovali v prezenčnej forme). Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pri návšteve jednej zo škôl v Kijevšine povedal, že „škola je pre deti druhý domov“ a deti sú naším zdrojom energie, ktorá vedie Ukrajinu k víťazstvu. Bezpečnosť a pohoda detí má priamy vplyv na výkon ukrajinských vojakov.
Aké sú štatistiky návštevnosti ukrajinských školákov online versus offline teraz, keď nejde elektrina a internet, nie je známe. Európske štáty síce otvorili dvere svojich škôl, ale ukrajinská strana skôr s obavou vníma integráciu detí v zahraničí a ukrajinskí politici odporúčajú rodičom zaradiť svoje deti do ukrajinských škôl, aj keď väčšina z nich „funguje“ online.
Stanovisko slovenskej strany
Slovensko nemá pre odídencov zavedenú povinnú školskú dochádzku, keďže sa bálo, že to jednoducho nezvládne. Veď povinnú školskú dochádzku by bolo potrebné kontrolovať a financovať. V súčasnosti platí, že povinnosť je len na strane škôl. Riaditelia majú na základe školského zákona povinnosť zaradiť dieťa do vyučovacieho procesu, ak o to rodič oficiálne požiada. Slovensko teda nechalo na rozhodnutí rodiča, väčšinou matky, či deti budú chodiť do slovenskej školy.
Výsledkom je to, že len asi 30 percent ukrajinských detí sa do slovenskej školy zapísalo. Tento nízky záujem je odôvodnený hlavne komplikáciami v rozhodovaní (matka, dieťa, stanovisko domovského štátu a pod.), nedostatkom miest v školách (Bratislavský kraj) a v neposlednej rade nefunkčným procesom pri integrácii detí do škôl.
Ako to robia naši susedia
Česko a iné štáty EÚ majú povinnú alebo dočasne povinnú školskú dochádzku. Preto sa Česko môže pochváliť, že až 90 percent detí odídencov dostali na základné školy, 65 percent do škôlok a 46 percent stredné školy. Určite majú s tým spojené výzvy do budúcna, ako napríklad vylepšenie študijných osnov, spôsobu zariaďovania cudzincov do vyučovacích procesov alebo nedostatok miest v škôlkach. Ale majú pred nami obrovský náskok.
Na Slovensku sme stále zaseknutí v rozhodovaní, či povinná školská dochádzka má byť. Nepozeráme sa okolo seba na pozitívne príklady, nehodnotíme výsledky a dopady. Ovládol nás strach, čo si o nás pomyslí Ukrajina a či ten trojnásobné vyšší počet detí naši učitelia zvládnu.
Okrem toho už o chvíľu sú voľby a kto by sa mal ujať toho problému? Potom bohužiaľ vznikajú takéto dáta, ktoré hovoria, že naše výsledky nie sú zlé až katastrofické.
Pripravené riešenie
V našom NGO (nadaciaak.sk) sa roky venujeme integrácii a inklúzii detí cudzincov a máme riešenie, ako na to. Vznikalo celé v čase, kedy ešte nikto netušil, že na Slovensko prídu desiatky tisíc detí cudzincov. Bolo to v roku 2018 a vtedy vznikol aj názov projektu SLOKIA.sk (sloVAkia bez VA, keďže sloVÁ deti cudzincov zatiaľ nepoznajú). Ide o sadu učebníc a postupov, ktoré vedia pomôcť pri integrácii až inklúzii detí cudzincov do vzdelávacieho procesu. K ucebniciam máme pripravene aj skolenia pre učiteľov. Len to treba chytiť do ruky a spraviť. Treba začať aktívne volať ukrajinské deti do škôl už teraz a ponúknuť im jazykovú podporu, metodicky prepracované postupy pri zaraďovaní a hlavne dať celej spoločnosti signál, že aj ukrajinské deti patria do školy a my ich tam chceme. Prosím, nepremárnime ďalší rok…
Stanovisko ukrajinskej strany
Tento školský rok sa začal online pre viac ako polovicu z 13-tisíc ukrajinských škôl (len 3539 škôl štartovali v prezenčnej forme). Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pri návšteve jednej zo škôl v Kijevšine povedal, že „škola je pre deti druhý domov“ a deti sú naším zdrojom energie, ktorá vedie Ukrajinu k víťazstvu. Bezpečnosť a pohoda detí má priamy vplyv na výkon ukrajinských vojakov.
Aké sú štatistiky návštevnosti ukrajinských školákov online versus offline teraz, keď nejde elektrina a internet, nie je známe. Európske štáty síce otvorili dvere svojich škôl, ale ukrajinská strana skôr s obavou vníma integráciu detí v zahraničí a ukrajinskí politici odporúčajú rodičom zaradiť svoje deti do ukrajinských škôl, aj keď väčšina z nich „funguje“ online.
Stanovisko slovenskej strany
Slovensko nemá pre odídencov zavedenú povinnú školskú dochádzku, keďže sa bálo, že to jednoducho nezvládne. Veď povinnú školskú dochádzku by bolo potrebné kontrolovať a financovať. V súčasnosti platí, že povinnosť je len na strane škôl. Riaditelia majú na základe školského zákona povinnosť zaradiť dieťa do vyučovacieho procesu, ak o to rodič oficiálne požiada. Slovensko teda nechalo na rozhodnutí rodiča, väčšinou matky, či deti budú chodiť do slovenskej školy.
Výsledkom je to, že len asi 30 percent ukrajinských detí sa do slovenskej školy zapísalo. Tento nízky záujem je odôvodnený hlavne komplikáciami v rozhodovaní (matka, dieťa, stanovisko domovského štátu a pod.), nedostatkom miest v školách (Bratislavský kraj) a v neposlednej rade nefunkčným procesom pri integrácii detí do škôl.
Ako to robia naši susedia
Česko a iné štáty EÚ majú povinnú alebo dočasne povinnú školskú dochádzku. Preto sa Česko môže pochváliť, že až 90 percent detí odídencov dostali na základné školy, 65 percent do škôlok a 46 percent stredné školy. Určite majú s tým spojené výzvy do budúcna, ako napríklad vylepšenie študijných osnov, spôsobu zariaďovania cudzincov do vyučovacích procesov alebo nedostatok miest v škôlkach. Ale majú pred nami obrovský náskok.
Na Slovensku sme stále zaseknutí v rozhodovaní, či povinná školská dochádzka má byť. Nepozeráme sa okolo seba na pozitívne príklady, nehodnotíme výsledky a dopady. Ovládol nás strach, čo si o nás pomyslí Ukrajina a či ten trojnásobné vyšší počet detí naši učitelia zvládnu.
Okrem toho už o chvíľu sú voľby a kto by sa mal ujať toho problému? Potom bohužiaľ vznikajú takéto dáta, ktoré hovoria, že naše výsledky nie sú zlé až katastrofické.
Pripravené riešenie
V našom NGO (nadaciaak.sk) sa roky venujeme integrácii a inklúzii detí cudzincov a máme riešenie, ako na to. Vznikalo celé v čase, kedy ešte nikto netušil, že na Slovensko prídu desiatky tisíc detí cudzincov. Bolo to v roku 2018 a vtedy vznikol aj názov projektu SLOKIA.sk (sloVAkia bez VA, keďže sloVÁ deti cudzincov zatiaľ nepoznajú). Ide o sadu učebníc a postupov, ktoré vedia pomôcť pri integrácii až inklúzii detí cudzincov do vzdelávacieho procesu. K ucebniciam máme pripravene aj skolenia pre učiteľov. Len to treba chytiť do ruky a spraviť. Treba začať aktívne volať ukrajinské deti do škôl už teraz a ponúknuť im jazykovú podporu, metodicky prepracované postupy pri zaraďovaní a hlavne dať celej spoločnosti signál, že aj ukrajinské deti patria do školy a my ich tam chceme. Prosím, nepremárnime ďalší rok…
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk