Slovensko ako aj iné štáty EÚ trpí nedostatkom zdravotníkov. Bohužiaľ ale len pod nátlakom pandémie sa začali zavádzať zmeny, ktoré by čiastočne vedeli vyriešiť tento problém. Ten náš slovenský pokus v podobe novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý je účinný od konca mája, nebol úspešný. Prečo? Tu sú jednoduché dôvody.
Otvára možnosť len pre lekárov, nie pre iných zahraničných zdravotníkov. Nemôžu to využiť napríklad sestry, pôrodné asistentky alebo zubári. Pritom práve sestry sú potrebné ako soľ. Od roku 2016 na Slovensku pribudli len 3 vysokoškolsky vzdelané zahraničné sestry.
Neistota zo strany zamestnávateľa, keďže stáž je využiteľná len do konca krízovej situácie. Kto by chcel zamestnanca, ktorý môže pracovať nevedno dokedy? A tým sa dostávame do absurdnej situácie, keď zamestnávateľ a zamestnanec dúfajú, že krízová situácia bude pokračovať čo najdlhšie. Ešte absurdnejšie je to, že ide o nemocnice a lekárov.
Neistota zo strany lekárov. Odborná stáž je ponukou zoznámiť sa so systémom ale len počas krízového stavu bez vízie do budúcna. Neexistuje žiadne prepojenie na systém skúšania a neskoršieho uznania zahraničného zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku, či prípadné iné výhody na skúške.
Žiadne možnosti príchodu z vonka. Máme zatvorené hranice a cudzinci vrátane lekárov nemajú možnosť podať žiadosť o udelenie povolenia na pobyt. Okrem toho neboli nastavené žiadne imigračné mechanizmy pre prioritný príchod zahraničných zdravotníkov na Slovensko. Naopak, poznám veľa prípadov, keď lekárom príchod na Slovensko zamietli, príp. naťahujú proces udelenia pobytu (poznám anestéziológa, ktorý čaká na pobyt od marca), čo, samozrejme, nedáva žiadnu logiku.
Keď zlyhá komunikačný proces. Podľa mňa taká dôležitá spoločenská téma ako možnosť využitia zdravotníkov zo zahraničia na riešenie nedostatku personálu počas COVID-19 mala byť komunikovaná verejnosti ale aj iným štátnym úradom. Napríklad ministerstvu zahraničných veci a ministerstvu vnútra, aby zdravotníkov nehádzali do spoločného vreca s inými cudzincami a prioritne vybavovali ich žiadosti o pobyt, alebo úradom práce, aby zbytočne nehľadali byrokratické nezrovnalosti v hláseniach voľných pracovných miest zamestnávateľmi s cieľom zamietať žiadosti, odvolávajúc sa vraj na to, že mame nárast nezamestnanosti. V zdravotníctve nárast, samozrejme, nie je žiaden.
Sklamanie. 15.marca bola vyhlásená iniciatíva "Spojme sa a pomôžme Slovensku!" do ktorej sa prihlásilo 42 zdravotníkov zo zahraničia. Chceli bezodplatne a z celého srdca pomôcť Slovensku v boji s COVID-19. Ich ponuka nebola prijatá, hoci boli ochotní pomôcť aj zadarmo. O odbornú stáž, vzhľadom k tomu, ako bola pripravená, ponúknutá a odkomunikovaná, nemali záujem už samotní zahraniční lekári a to aj napriek tomu, že táto stáž mohla byť platená.
Slovenská odborná stáž ako konglomerát nekombinovateľných veci
Stáž na Slovensku je navrhnutá ako mix dvoch nekombinovateľných veci: možnosti prípravy na skúšku, ktorá je nevyhnutná pre uznanie lekárskeho povolenia v EÚ a pomoci počas pandémie, keďže lekárov veľmi potrebujeme. To všetko s neistým výsledkom pre obidve strany a nejasným časom platnosti.
Jediné pozitívum odbornej stáže počas krízovej situácie, ako je teraz prijatá, je to, že môže poslúžiť ako vhodný základ, na ktorom môžeme stávať a pokračovať ďalej do budúcna. Vieme, že máme nedostatok zdravotníckych pracovníkov na Slovensku a napriek zlej situácii stále nedošlo k zjednodušeniu procesu príchodu zdravotníckych pracovníkov z tretích krajín, ako je tomu napríklad v Českej republike, ale aj Nemecku či Poľsku, Veľkej Británie a pod. Vlastnými kapacitami tento nedostatok (ak by sa aj začal ihneď riešiť, čo sa nedeje) nahradíme najskôr o 10 rokov, keď noví absolventi skončia školu. Preto iná cesta ako snaha aby sa ti, ktorí odišli sa vrátili naspäť a prijímaním zdravotníckych pracovníkov z tretích krajín v súčasnosti ani neexistuje.
Poslanie
Skúsme sa pozrieť na zahraničných lekárov ako na vzdelaných ľudí a kolegov, ktorí nám vedia pomôcť aspoň čiastočne riešiť problém nedostatku lekárov na Slovensku. Nepozerajme sa na nich ako na tých, kto nám berie na Slovensku prácu (komu, slovenskému lekárovi, ktorý odišiel do Nemecka?) a neberme ich automatický ako menej kvalitných. Veď porozmýšľajme, čo budeme robiť, ak ochorieme a zdravotnícky personál si na nás nenájde čas, keďže jednoducho počas druhej vlny počet prípadov ochorenia COVID-19 na Slovensku stále raste a rastie a počet zdravotníckeho personálu je obmedzený?
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk